Po prvom bezgólovom polčase to nevyzeralo na jasnú púchovskú záležitosť.
„Vedeli sme, že Petržalka sa na jar doma trochu trápi. Niektoré zápasy jej nevyšli, ale proti nám chcela určite bodovať. Do prestávky mala dosť šancí. Keby aspoň jednu z nich premenila, bol by to iný zápas. Druhý polčas bol však jasne v našej réžii.“
Prvému gólu predchádzala vaša priam ukážková spolupráca so Škripcom na hrote. Presne takto ste si predstavovali finálnu prihrávku na neho?
„Videl som, že Ďuri tam nabieha, preto som ho chcel trafiť. Podarilo sa, perfektne to umiestnil.“
Strely s odskokom sú na mokrom teréne pre brankárov dvojnásobne nebezpečné. Povedali ste si to pred svojím gólom?
„Dostal som výbornú narážačku od Beláka a Lipčák mal možno aj trochu zakrytý výhľad. Navyše lopta pred ním ešte aj skočila.“
V utorkovej semifinálovej odvete Slovenského pohára ste vyhrali v Žiline 2:0. Znamenal úspech vzpruhu aj pre ligu?
„Určite. Bolo to povzbudzujúce. Máme za sebou ďalší náročný zápas. Púchov si v tejto sezóne trúfa predovšetkým na účasť v pohárovej Európe. Čaká nás pohárové finále so Sencom, čo bude prvý vážny zápas. V superligovej tabuľke chceme skončiť čo najvyššie. Aj do Petržalky sme išli s cieľom získať bod, máme tri. Súper nám to dovolil.“
Ako útočník sa čoraz častejšie objavujete na pravej strane stredovej formácie. Východisko z núdze?
„Skôr otázka pre trénera. Pri našom hernom systéme bolo treba vyplniť stred ihriska a zatiaľ nám to ide. S defenzívou nemám problémy. Dlho som už nehral na hrote a na tento post som si zvykol. Aj z neho sa dá vyrážať dopredu.“
Práve z vašej pravej strany padli dva góly. Náhoda?
„S Ivanom Belákom sa nám dobre spolupracovalo. Vychádzali rýchle brejky, súper nám poskytol dosť voľného priestoru.“
MIROSLAV BUKOV
