Havel na hrad? Presne pred dvadsiatimi rokmi sme si prvý krát položili túto otázku. A kto je to ten Budaj? Zjazd JRD nakoniec bude. Čím sme žili, kým sme sa dočkali slobodnej krajiny.
Havel: Som pripravený, azda aj schopný hrať
Der Spiegel hovorí s Václavom Havlom
BONN (čstk) - Naša vláda pozostáva z osôb, ktoré boli v roku 1968 verejne pranierované ako zradcovia. Mali teda dobrý dôvod, aby počas 20 rokov budovali totalitné štruktúry. Vyhlásil to Václav Havel v rozhovore, ktorý predvčerom uverejnil západonemecký časopis Der Spiegel. Urobili totalitný systém takým perfektným, že vzbura proti vládnucim bola v našej krajine osobitne ťažká, konštatoval.
Väčšina starých reformných komunistov, ktorí boli po sovietskej intervencii vyhnaní, sa zapojila do nezávislej Obrody. Dubček je však skôr ich symbolickým než skutočným reprezentantom. Starší reformní komunisti sú podľa Václava Havla dnes iba jednou z mnohých síl.
V Občianskom fóre je široké spektrum osobností, názorov a hnutí. Sú v ňom reformní komunisti, sociálni demokrati, kresťanskí demokrati. V jednom sa však všetci zhodujú: musíme vybudovať demokratickú, pluralistickú spoločnosť, povedal Václav Havel. Zdôraznil však, že vo východoeurópskych krajinách nepôjde o mechanickú kópiu klasickej západoeurópskej parlamentnej demokracie.
Ďalej konštatoval, že k Občianskemu fóru sa pripojili robotníci mnohých závodov a takisto občania, ktorí považujú fórum za svojho predstaviteľa. Československá strana socialistická a Československá strana lidová prežívajú určitú renesanciu, vyhlásil Václav Havel.
Čítajú sa vám noviny zle z monitora? Chcete si ich radšej vytlačiť? Stiahnite si celé vydanie Smeny vo formáte PDF
Na otázku, či by si dokázal predstaviť, že by sám prevzal úlohu vedúcej osobnosti, dramatik uviedol, že ho spoločnosť považuje za svojho predstaviteľa nie preto, že by sa sám cítil byť na to povolaný. Keď však niekto celý svoj život píše pravdu, bez toho, že by dbal na následky stáva sa v totalitnom režime nevyhnutne politickou autoritou. Som pripravený, a azda aj schopný, krátky čas takú úlohu hrať, dodal.
V prechodnom období sú azda potrební symbolickí predstavitelia, ktorí nie sú politici, ale vyjadrujú nádeje spoločnosti. Očakávam však, že sa čoskoro nájde nové profesionálne politické vedenie, takže sa budem môcť vrátiť k svojej pôvodnej práci, k divadlu, zdôraznil Václav Havel.
Podpredsedu vlády dav vypískal. Prejav ani nedokončil
Len kozmetické úpravy nepomôžu
BRATISLAVA (Od našich redaktorov JURAJA GRESSNERA a SILVIE PACHEROVEJ)- Hymnickou piesňou Aká si mi krásna, ktorú zaspievali členovia SĽÚK-u, sa predvčerom po šestnástej hodine na bratislavskom námestí SNP začala ďalšia manifestácia mládeže a pracujúcich. Hneď v úvode privítal herec Milan Kňažko prvého podpredsedu vlády SSR Štefana Murína, ktorý sa chcel k udalostiam posledných dní v našej spoločnosti vyjadriť. Jeho vystúpenie však trvalo len krátko...
Už po prvých slovách vicepremiéra začali manifestujúci pískať a skandovať heslá Neskoro, neskoro, Nikto vám už neverí, Frázy, frázy, Odstúpiť, odstúpiť a iné. Aj napriek výzvam, aby si vyše stotisíc ľudí vypočulo prejav do konca, zhromaždenie sa neupokojilo a piskotom znemožnilo Štefanovi Murínovi vystúpenie dokončiť.
S oveľa väčším ohlasom bola prijatá informácia o tom, že počas posledného týždňa klesla zločinnosť v meste o 75 percent.
Milan Kňažko potom niekoľkokrát vyzval manifestujúcich k tolerancii k rečníkom, ale zároveň ich aj upozornil, aby neboli zhovievaví k rôznym provokatérom, ktorí v Bratislave vylepujú štvavé letáky. Rozširovateľov treba okamžite odhaliť a oznámiť ich mená na telefónne číslo 158!
Na tribúne sa potom vystriedali spisovateľ Milan Šimečka, zástupca pracujúcich štátneho podniku Slovnaft, ObS VB Bratislava IV, nemocnice s poliklinikou akademika L. Dérera, SAV, hlavnej redakcie telovýchovy a motorizmu ČST na Slovensku a iní. Všetci žiadali pluralitný systém, slobodné voľby, redukciu straníckych, odborových a hospodárskych orgánov v podnikoch a závodoch, odchod sovietskych vojsk z ČSSR, zrušenie Ľudových milícii, nezávislé odbory, odideologizovanie vedy, ale napríklad aj zrušenie štátnych zdravotníckych zariadení a ich využívanie v prospech všetkých občanov.
Na zhromaždení vystúpili aj Pavel Landovský a Pavel Kohout, ktorí pred niekoľkými rokmi opustili republiku a teraz sa opäť vrátili do vlasti. Viera Labudová z Brezovej pod Bradlom žiadala, aby sa uliciam a námestiam voľakedy pomenovaných po M. R. Štefánikovi vrátili tieto názvy (búrlivý potlesk).
O tom, že ľud je veľkorysý a k blížnym láskyplný, svedčí skutočnosť, že keď Milan Kňažko oznámil stratu pätnásťtisíc korún, úspor mladých manželov z Kútov, zhromaždenie začalo spontánnu zbierku peňazí. Pracovníčky pošty sa o niekoľko minút pustili do rátania obnosu, ktorý mal hmotnosť asi šesťdesiat kilogramov! Keď to Milan Kňažko davu oznámil, ozvalo sa námestím skandovanie: To dokáže ulica!
Zhromaždených pozdravili a podporu študentom a občianskym iniciatívam vyjadrili aj občania zo Serede, Senca, invalidi z Brna,- písomne i osobne aj krajania zo zahraničia. Člen koordinačného štrajkového výboru slovenských študentov informoval o pozitívnych výsledkoch stretnutia s ministrom školstva, mládeže a telesnej výchovy SSR a jeho námestníkmi. Tí študentom garantujú, že za ich účasť na štrajkoch a manifestáciách nebudú vedenia škôl vyvodzovať nijaké represálie. To je ono! - skandovalo zhromaždenie.
Ako v predchádzajúcich dňoch, aj včera mala manifestácia pokojný priebeh a príkladnú disciplínu. Ocenil to aj lekár z OÚNZ Bratislava-vidiek MUDr. Milan Ferencei, ktorý povedal, že všetci jeho spolupracovníci bez problémov mohli okamžite poskytovať prvú pomoc.
V procese obrody sa vyskytujú aj negatívne javy. Napríklad niektoré protispoločenské živly urážajú a ponižujú manželky a deti príslušníkov VB, ktorí v posledných dňoch podávajú dôkazy o svojej statočnosti. Ján Budaj vyzval obyvateľov celého Slovenska, aby proti takýmto prejavom rozhodne vystupovali a ich odsudzovali (Búrlivý potlesk, skandovanie Nechceme násilie, Sú s nami).
A ešte raz pozor: V Bratislave síce zločinnosť klesla, ale na scéne sa objavili podvodníci, ktorí robia zbierky peňazí, vraj na podporu študentov! (Skandovanie Neverte im!)
Na Slovensku pribúda odbočiek hnutia Verejnosť proti násiliu. Občianske iniciatívy sa zbavujú strachu. Včerajší štrajk potvrdil, že národ sa zjednocuje. Súdržnosť vládne medzi robotníkmi, roľníkmi, inteligenciou i staršími spoluobčanmi. Prevážna väčšina našich obyvateľov však žiada, aby sa v strane i v štátnych a hospodárskych orgánoch udiali nielen kozmetické úpravy vo forme nepodstatných kádrových zmien, ale aby došlo ku kardinálnemu rezu! Skompromitovaní a zdiskreditovaní funkcionári musia z politickej scény odísť!
Predvčerajší štrajk, ktorý bol vo svojej podstate viacmenej manifestačný, dal každému najavo, že naša spoločnosť si žiada obrodu. Organizátori manifestácií však požadujú urýchlenie zmien. Preto na záver včerajšieho mítingu oznámili, aby sa do piatka. 1. decembra 1989 splnili dve základné požiadavky: prísľub od parlamentu, že z Ústavy ČSSR sa vynechá štvrtý článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a že vláda oznámi spôsob prípravy slobodných a demokratických volieb. Súhlasný potlesk zhromaždenia toto stanovisko potvrdil.
Čo bude nasledovať, keď sa požiadavky nesplnia? V piatok sa bude o tom hovoriť na ďalšej manifestácii v Bratislave. Študenti však v štrajku zostávajú naďalej.
Kto je Ján Budaj?
Zvedený antisocialista? Politikár? Podpaľač či kurič? Hrdina? Martýr?
Pokoj a napätie. Mravenisko ľudi a vzorný poriadok. Smoľnyj týchto dni, hovoria Bratislavčania: Academia Istropolitana. Nestalo sa zatiaľ, že by som niekam neprenikol. S klobúkom v ruke prejde aj celý svet, vraj. Tu ani klobúk nepomohol. S Jánom Budajom, aktivistom občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu, ochranárom, výtvarníkom, šéfredaktorom Ochrancu prírody, periodika Mestského výboru SZOPK v Bratislave, kuričom (atď.) som včera šancu hovoriť nemal. v Podpredseda - zdôraznime: čosi vyše dvojtýždňový - ÚV Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Mikuláš Huba: „Jano Budaj je osobnosť, ktorá dnes prekvapila verejnosť o to viac, že dosiaľ nemal možnosť vystupovať pred verejnosťou. Bol známy v našich ochranárskych kruhoch, v niektorých ďalších kruhoch, napríklad výtvarníckych, ktoré sa nemohli verejne prejavovať. Ešte pred dvoma týždňami ho nepustili do televízie na vyslovene ochranársku besedu a podobne predtým ho nepustili na oficiálne povolené podujatie ochranárov, na Deň radosti. Celý život je robotníkom. Neskončil vysokú školu, napriek tomu nám dnes dáva lekcie z inteligencie, z logiky, z analytického myslenia, zo schopnosti pregnantne formulovať myšlienky a z ďalších schopností, v ktorých vyniká. Stál na čele viacerých ochranárskych iniciatív, napríklad na začiatku osemdesiatych rokov, keď išlo o záchranu bratislavských historických cintorínov - a ako jeden z iniciátorov a autorov Bratislavy nahlas. Pri tej prvej akcii sme sa dočkali dokonca aj podpory niektorých politikov, čo sme sa dozvedeli až neskôr, no v prípade Bratislavy nahlas sme obvinili jestvujúci systém, a reakcia vtedy ani nemohla byť iná; mám na mysli oficiálny postoj a nasledujúcu perzekúciu."
„Ako znášal toto obdobie?"
„Nie som si istý, či sme boli dosť solidárni; boli sme napokon perzekvovaní viacerí, no Jano najviac."
Michal Greška, ochranár, povolaním robotník. „Poviem postreh, ktorý som dnes získal medzi robotníkmi. Je zaujímavé, že Budaj si v týchto dňoch získal obrovskú popularitu nie martýrstvom, ale skromnosťou, priamym vystupovaním, vecným, múdrym, stručným vyjadrovaním sa. Vždy sa postavil čelom, nikdy neuhýbal. Svoju ťarchu represií si niesol sám v sebe. Pri rozhovoroch s hocikým nikdy neskrivil chrbát, či už to bol príslušník ŠTB, funkcionár národného výboru alebo odborník na nejakú oblasť - všetko, čo robil, smerovalo k pojmu 'kvalita života'. On medzi nami tento pojem zavádzal. Kvalita života - to je príroda, ktorá je dominantná, ale je to aj architektúra, služby, postoj k telesne postihnutým..."
„V osemdesiatom šiestom - vtedy som sa s Janom stretla po prvý raz. Dávali sme dokopy Bratislavu nahlas. Bol a je stále nabitý množstvom nekonvenčných nápadov, z ktorých mnoho bolo donedávna úplne nerealizovateľných, no húževnato sa snažil ich aspoň trošku uskutočňovať." Hana Voltová, tajomníčka MV SZOPK v Bratislave sa zamyslela. „Je to človek schopný hlbokej analýzy situácie, no najmä schopný hľadať východiská z problémov."
Anna Budajová, manželka: „Študoval matematiku a fyziku na Pedagogickej fakulte v Trnave. Vo štvrtom ročníku ho vylúčili zo štúdia - zrejme preto, lebo podľa nich nemal politické predpoklady byť učiteľom. Robí kuriča a tak rôzne v knižniciach všelijaké pomocné práce, lebo si chce zachovať nezávislosť. Za to si ho fakt nesmierne vážim."
„Máte deti?"
„No... dve v nebi a jedno tu."
„Sociálne neistoty..."
„Áno. Žijeme v podstate len z jeho kuričstva."
„Koľko zarába mesačne?" „Nejakých dvetisíc päťsto korún. Ale robí to len od jesene do jari. Ja sem-tam zarobím pár stovák: pre ÚĽUV maľujem kraslice. Snažím sa byť čo najviac s dieťaťom, so Samuelom. Má päť a pol roka. Žijeme veľmi skromne, dieťa si obliekam tak, že mu šijem..."
„Skúste si spomenúť na jeho zlé vlastnosti! Čo na Jánovi Budajovi nemáte radi?"
Hana Voltová: „Neviem, spomínam si len na to, že neustále okolo seba potrebuje tím ľudí, aby stačili realizovať to množstvo nápadov, ktoré má. Ale ak raz nebudeme pracovať systémom vymysli si sám a urob si sám; takíto ľudia - to bude nesmierne pozitívny vklad. Tak neviem."
Anna Budajová: „Nepije. Fakt nie. Nefajčí. Na Samuela má málo času, ale viem, že ho miluje. Ku mne je trpezlivejší, ako si neraz zaslúžim. Viem, že ma nikdy nepodviedol. Obdivujem ho, hlboko si ho vážim. Manželmi sme trinásť rokov, poznáme sa dvadsať. Vážila som si ho už vtedy, keď som si ho brala."
„Je podľa vás živlom, ktorý ide proti socializmu?"
„Na tom sa možno len zasmiať. Chce pravdu, demokraciu, čisté životné prostredie, pekné vzťahy - vysokú kvalitu života."
ĽUBOMÍR LAZOVÝ
Pôvodný termín zjazdu JRD
PRAHA (čstk) - Na Ústrednom výbore Zväzu družstevných roľníkov sa množia otázky, či sa bude konať XI. celoštátny zjazd JRD. Podľa oznámenia tlačového tajomníka ÚV ZOR Karia Hájka, zjazd začne svoje rokovanie v pôvodnom termíne 1. decembra v Zjazdovej sále Paláca kultúry v Prahe.
Autor: red, tu
