Predstavte si futbalový zápas bez rozhodcu a bez pravidiel. Pripomínalo by to asi skôr gladiátorské hry z dávnej minulosti. Predsa nemôže každý robiť, čo chce, lebo by sme tu mali chaos a neporiadok. Platí to aj pre dobré fungovanie hospodárstva.
Je celkom logické, že bez niekoho, kto by chránil osobné vlastníctvo, vynucoval plnenie dohôd alebo určoval pravidlá pre výmenu, by ekonomiky vo svete neprekvitali. Štát teda jednoznačne potrebujeme vo forme fungujúcej polície, justície, obrany a zákonov, ustanovujúcich základné pravidlá hry.
Postačí voľný trh na všetko ostatné sám?
Aby sme sa na to bližšie pozreli, rozoberieme dva fenomény: redistribúciu (znovurozdelenie) príjmu a zlyhania trhu. Voľakedy mali panovníci jednoduchú predstavu o redistribúcii: všetci museli odovzdať časť príjmu im. Veď veľké oslavy, chod paláca a vojenské roztržky niečo stoja. Bez ohľadu na to, či bol niekto chudobný alebo bohatý, musel do kráľovskej pokladnice prispieť.
V moderných spoločnostiach má redistribúcia trochu iný význam: každému zabezpečiť aspoň minimálne živobytie. Fungovala by aj bez štátu? V určitej miere áno, veď dobrosrdečných a solidárnych duší nie je málo. Dokonca by to bolo z pohľadu ekonomickej efektivity veľmi vítané.
Na druhej strane však uznávam, že nie každá spoločnosť je natoľko morálne vyspelá, aby dokázala bez štátneho zásahu zabezpečiť vysokú úroveň sociálnej súdržnosti. Navyše, redistribúcia príjmu funguje aj ako náhrada za chýbajúce poistenie proti individuálnym rizikám, ktoré nám môžu spôsobiť stratu príjmu.
Ľudsky povedané, je dobré vedieť, že ak sa nám niečo stane, štát pre našu rodinu zabezpečí základný príjem. Väčší „pokoj v duši" má aj ekonomické efekty vo forme menších výkyvov v spotrebe domácností.
Okrem toho, jedno euro má pre bezdomovca podstatne väčšiu hodnotu ako pre Billa Gatesa, čo znamená, že ak sa to nepreženie, redistribúcia príjmu môže zvyšovať aj celkový blahobyt.
Druhým fenoménom sú zlyhania trhu. Už sme spomínali napríklad obranu štátu. Čím je táto služba špecifická? Ekonómovia hovoria predovšetkým o dvoch veciach: nerivalite a nevylúčiteľnosti.
Ak zjete pizzu, môžeme smelo predpokladať, že tú istú pizzu už nikto nezje. Navyše nie je problém zabezpečiť pre kuchára, aby danú osobu „vylúčil" z konzumácie tejto talianskej pochúťky. Trochu iné je to s obranou krajiny. Ak armáda chráni mňa, neubudne z nej. Moja spotreba tejto služby nemá vplyv na to, že aj sused Fero dostane ochranu. Nie sme teda rivali.
Navyše, ak už nás chránia, je takmer nemožné niekoho ďalšieho vylúčiť z toho, aby benefitoval z armády. Keby sme nechali armádu pre voľný trh, len málokto by chcel za ňu platiť, veď bude chránený aj vtedy, ak tí bohatší niečo zaplatia. Preto voľný trh takéto typy tovarov a služieb nevie poskytovať v dostatočnom množstve.
Druhým príkladom, kde voľný trh zlyhá, sú takzvané externality alebo „vedľajšie účinky". Robíme niečo pre seba, pritom nechtiac vplývame aj na okolie. Ide napríklad o fajčenie, vypúšťanie škodlivých látok alebo jazdenie autom.
Nie vždy však ide o negatívny vplyv. Zodieraním školských lavíc síce sledujeme vlastné ciele, ale ako študovaní občania sme veľmi prospešní aj pre spoločnosť ako celok. Prečo sú externality problémom pre voľný trh? Lebo pri každej činnosti treba brať do úvahy úžitok pre celú spoločnosť. Voľný trh, kde konáme podľa vlastného záujmu, vedľajšie účinky zväčša ignoruje.
Potom by sme mali príliš veľa znečisťovania alebo príliš málo základných škôl. Práve preto štát „trestá" negatívne externality formou daní a pomáha pozitívnym externalitám vo forme úľav alebo samotným poskytovaním činnosti. Pri zlyhaní trhu ešte treba spomenúť aj možný vznik monopolov, kde je potrebná regulácia zo strany štátu.
Nikde vo svete neexistuje ekonomika založená len na voľnom trhu, preto základnou otázkou je skôr miera štátnych zásahov. Ako sme mohli vidieť, vo viacerých prípadoch trh zlyháva. Teoreticky je teda opodstatnená reakcia zo strany štátu.
V praxi to však dosť často funguje tak, že „nápravné" opatrenia štátu sú ešte škodlivejšie ako zlyhania trhu. Navyše štátni úradníci vidia zlyhania trhu aj tam, kde nie sú. Darmo, ak máš v ruke kladivo, všetko vyzerá ako klinec. Najmä ak v druhej ruke držíš kosák.
Ukážka z knižky Ľudovít Ódor & 8 statočných: Krízonómia z nadhľadu, alebo trochu recesie v časoch recesie; TREND Holding (2009). Kniha s ilustráciami Shootyho je dostupná v kníhkupectvách Panta Rhei.
