S jedlom rastie chuť. Tým, že si iní lokálni bossovia objednávali u Černáka likvidáciu svojich konkurentov, či podriadených, sami sa ponúkli, ako budúce obete. Keď môže vraždiť za nich, prečo by nemohol vraždiť aj ich? Faktom je, že v tej dobe mal Černák najvýkonnejšie vražedné komando na Slovensku. Prvý na to doplatil lokálny topoľčiansky boss Peter Novotný zvaný Tiger.
Správa z tlače: „Dňa 6. marca 1997 o 23. hodine medzi štátnou cestou číslo 60 a Domom kultúry v Banskej Bystrici, neznámi páchatelia zaútočili za použitia strelných zbraní na dve osobné motorové vozidlá, v ktorých bolo spolu osem osôb. Išlo o autá značiek Mercedes 300 so ŠPZ okresu Topoľčany sivočiernej farby a Daewoo Nexia sivozelenej metalízy s ŠPZ okresu Trnava. Podľa nábojníc zaistených na mieste činu páchatelia použili samopal a pištoľ ráže deväť milimetrov. Zastrelili údajného bosa podsvetia Petra Novotného."
...Vďaka Černákovi tento Tiger doskákal. Čistka však pokračovala. Bomba zmontovaná v Černákovej garáži pripravila o život mafiánskeho šéfa z Čiernej nad Tisou menom Július Tóth. Dunajskostredského bossa Pápaya si podriadil tým, že ho zbavil predošlého bossa zápasníkov Šipoša. Žilinský boss Gorila skončil pod strelami kata Čističa, ktorý bol podriadený Černákovi.
A potom prišla, opäť za asistencie Čističa, na tri krát poprava obávaného košického bossa Holuba. Vzápätí sa Holubov nástupca Kolárik plne podriadil Černákovi. Oša Kucmerku a jeho bandu po tom všetkom ani nemusel zvlášť presviedčať, aby sa nekládol odpor. Černák ovládol Slovensko.
Podnikateľ a chovateľ tigrov
Prvé veľké kšefty urobil Černákov gang vtedy obvyklou metódou vymáhania „spravodlivosti". Notorickým problémom vtedajšej ekonomiky ranného kapitalizmu bola tzv. druhotná platobná neschopnosť. Stačilo, aby sa jednému podnikavcovi nechcelo platiť (alebo nedokázal zaplatiť) pohľadávky iných a tí sa vzápätí dostali do problémov, lebo nemali kapitál na ďalšiu činnosť a teda aj ich platby iným dodávateľom viazli. Štát na to kašľal, politici vtedy riešili vlastné korytá. Tak pomohli drsní chlapci.
Stačilo označiť neplatiča a oni vymohli peniaze aj s úrokmi pre podnikateľa, ktorý si ich najal. Táto forma „služieb" sa neskôr vyvinula do virtuozity, keď najmä v južných Čechách vymáhači neplatiča zastrašovali tým, že sa mu ráno povesili na päty a kráčali tesne pri ňom kamkoľvek šiel a čokoľvek robil. Nerobili nič iné, len sa mlčky, hrozivo pripomínali, kým nestratil nervy a nezaplatil. Černákovi Horehronci mali jednoduchšie metódy typu ručne-stručne.
Černák si v roku 1996 v Banskej Bystrici okázalo otvoril bar Shark a v Brezne posilovňu rovnakého mena. Spolu s Kaštanom vlastnili aj obľúbený druh mafiánskeho podniku - erotický salón Romeo. Stavebná firma Renox, ktorú vlastnil spolu s Kaštanom dostala zákazku od Ministerstva vnútra na budovu Okresného úradu v Krupine a pri slávnostnom kladení základného kameňa 17.10.1997 stál Černák v druhom rade za vtedajším ministrom vnútra za HZDS Gustávom Krajčim.
Nebyť pozorných novinárov, všetci, vrátane ministra, by sa tvárili, že je to normálne. Prednosta Okresného úradu v Krupine Gabriel Tonka sa tak tváril aj potom. Podľa vedúceho odboru regionálneho rozvoja na OÚ v Krupine Cyrila Hajduka však začalo vzápätí po prevalení škandálu správne konanie pre porušenie zákona o verejnom obstarávaní s možnou dohrou na obchodnom súde.
Novinári z Plus 7 dní dokonca našli očitých svedkov, podľa ktorých Krajči po ceremoniáli odišiel s Černákom na neďalekú chatu Razdiel a tam spolu poľovali. Krajči pripustil, že na tej chate bol, ale vraj len s členmi HZDS. Pre Černáka však bolo podstatné, že sa mohol vytŕčať v tesnej blízkosti ministra vnútra a dávať tak najavo, že je nedotknuteľný...
Na demonštráciu svojej moci využil Černák ešte aj pohreb svojho o štyri roky mladšieho brata Vladimíra, ktorý zahynul pri autonehode. V deň pohrebu zaplnili uličky Telgártu limuzíny, z ktorých vystupovali drsní svalovci s vyholenými lebkami v kožených bundách. Černák tak prijímal nielen kondolencie, ale aj prejavy podriadenosti mafiánov z celého Slovenska.
A aby ukázal, že si môže naozaj všetko dovoliť, začal okázalo chovať tigre. Neprišiel s tým nápadom prvý. Tigre Miša a Micu vlastnil už spomínaný mafiánsky boss Peter Novotný z Partizánskeho. Asi práve preto ho prezývali Tiger.
„Novotný tigre kúpil z cirkusu," povedal Jozef Péč (50), ktorý sa mu o zvieratá staral vo Veľkých Bieliciach. Novotného zastrelili v aute v marci 1997 pred banskobystrickým hotelom Lux, údajne na príkaz Černáka. „Po smrti Novotného si po tigre prišiel Fero," dodal Péč.
Ide o toho „Malého Fera" Salingera, ktorý je obvinený z piatich vrážd aj dvoch návodov na vraždu. Salinger tigre choval v luxusnom dome v Brodne. Teda nič nové, po zavraždenom bossovi sa hodí všetko - nehnuteľnosti, autá, aj tigre.
Tigre boli vtedy obľúbeným poznávacím znakom mafiánov. Jedného choval aj Karol Szatmáry vo svojom dome v Budinciach.
Černák kúpil malé tigríča od ZOO a ďalšie dostal ako dar. Choval ich v klietke v záhrade erotického salónu v Banskej Bystrici. Neskôr zvieratá presťahoval do penziónu v Bystrej, kde pre ne vytvoril veľký oplotený výbeh, cez ktorý tiekol potok.
Po jeho zatknutí mu šelmy Sultána, Elzu, Gina a Fatimu opatrovalo viacero ľudí po celom Slovensku, dnes po nich ostali len prázdne klietky. Podnikateľ František Mojžiš v článku „Sám proti mafii" pre Plus 7 dní povedal, že sa bojí, aby v tej klietke v Černákovými tigrami neskončil. Na to mu Černák z väzenia odkázal, že jeho tigre majú, čo žrať aj bez Mojžiša.
Ale faktom je, že najväčším problémom vrahov je otázka ako sa zbaviť tela obete. Využiť tigre ako likvidátorov jedného z rozhodujúcich dôkazov vraždy nie je úplne nereálny nápad. Len dúfajme, že aj nerealizovaný. Pozoruhodné na tejto tigrej záľube skôr je, že sa s nimi Černák dokázal zblížiť tak, že s jedným zaspal po lyžovačke na jednom gauči, ako keby to bola len trochu väčšia mačka. Šelma šelmu pozná...
Konečne zlatá baňa
Výpalnícke metódy černákovcov, zaštítených CBS Security 3 neboli oveľa vynaliezavejšie, než inde na Slovensku. Akurát, že si veľmi rýchlo zvykli brať vo veľkom a naraz. Aspoň časť z ich „podnikania" sa podarilo zdokumentovať na prvom súdnom procese s Černákom a spol. v roku 2000.
Jedna svedkyňa potvrdila, že Mikuláš Černák a Miloš Kaštan donútili vyhrážkami podnikateľa T. Kohuláka, konateľa rožňavskej firmy Alkyon, objednať plech z Ferrostavu VSŽ Košice a prostredníctvom Vladimíra Rybárika ho odpredať.
Peniaze však musel odovzdať obžalovaným, čím vznikla škoda takmer 17,5 milióna korún. T. Kohulák je od poslednej obchodnej transakcie nezvestný a ako povedala svedkyňa, bezvýsledne ho nechala hľadať aj psychotronikom.
V ďalšej kauze bola spolu s Černákom obvinená aj JUDr. Darina K., ktorá napomohla v urýchlenom konaní, aby už spomínaný majiteľ púchovskej panelárne Vladimír Rybárik aj napriek verným službám o svoju paneláreň prišiel. Tá vo svojej výpovedi v rámci prvého procesu s Černákom a spol. spomenula aj vtedajšieho ministra za HZDS Duckého, ktorý mal v kauze vypomáhať zabezpečením úveru.
Presviedčacie metódy černákovcov ohľadne spoločného „podnikania" s vyhliadnutými obeťami boli nasledovné: „Doviezli ma do kancelárie firmy Security 3 v Banskej Bystrici. Udierali ma päsťou do tváre, kopli do hlavy. Bili baseballovými palicami. Vyhrážali sa, že mi odrežú ucho. Zobrali pištoľ a hrozili prestrelením kolien."
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
