Reportáž z manifestácii: Študenti sú nejednotní a rozhádaní Ťažké hľadanie spoločnej reči (1.-5. strana) Naši redaktori medzi štrajkujúcimi študentmi na FFUK v Prahe PRAHA (Od našich redaktorov KAROLA JEŽÍKA a GABRIELY BELANOVEJ) - Včera sme si naplánovali navštíviť štrajkujúcich študentov. Aby sme sa zorientovali, zašli sme na celoškolský výbor SZM UK, ktorý teraz funguje ako centrum štrajkových výborov jednotlivých fakúlt. Služba nás informovala, že nám nemôže povedať nič konkrétne, pretože ťažisko činnosti je na fakultách. Dostali sme tip: „Choďte medzi filozofov, tí sú najrevolučnejší".

Poslucháreň Filozofickej fakulty UK sa zaplnila krátko pred pol jedenástou. Najskôr nám nepomohli ani novinárske preukazy, na schôdzu vraj nepatríme. Argumenty, že chceme pravdivo informovať - čo patrí medzi základné požiadavky vysokoškolákov - u služby pri vchode nezabrali. Chlapci si však všetko overili, vrátili nám preukazy a pustili nás dnu. Samotný priebeh zhromaždenia bol neobyčajne chaotický. Ani sme sa nečudovali, mládeži chýbajú potrebné skúsenosti. Počuli sme najrôznejšie návrhy: od konštruktívnych až po ironické, ktoré vyprovokovala diskusia a nejednotnosť štrajkujúcich. Ked sa napríklad dostalo na program zloženie štrajkového výboru, zaznel aj taký návrh, aby v ňom bol každý, kto sa prihlási. Jeden z prítomných navrhol, nech sú vo výbore aj zástupcovia homosexuálov...

Čítajú sa vám noviny zle z monitora? Chcete si ich radšej vytlačiť? Stiahnite si celé vydanie Smeny vo formáte PDF

Ako prvý z hostí dostal slovo herec Petr Frej, člen divadla Na Vinohradoch. Prečítal podporné stanovisko Predsedníctva Zväzu československých dramatických umelcov. Okrem iného zdôraznil, že umelci dodržia záväzky spred vyhlásenia svojho štrajku a honoráre venujú na prospech štrajkujúcich študentov. V súvislosti s ohlasom medzi robotníkmi pripomenul, že kedysi chodili herci do závodov ako kultúrne úderky. V diskusii medzi umelcami zaznelo, že by mohli aj dnes využiť túto formu kontaktov. Tragikomickým nedorozumením sa skončilo vystúpenie robotníka, ktorý sa predstavil ako smetiar. Prišiel preto, aby podal osobné svedectvo o samovražde Jana Palacha, ktorý sa pred dvadsiatimi rokmi upálil na Vádavskom námestí. Stalo sa, čo sa nemalo: spontánne rozprávanie dvakrát prerušil smiech a keď už trvalo dlho, z predsedníckeho stola rečníka vyzvali, aby už skončil... Príhoda vyvolala spory medzi samotným výborom a z publika zaznel hlas, aby na rokovanie nepúšťali ľudí, ktorí tam nepatria. Diskusia riešila viac čiastkové problémy, neusmernili ju ani pripomienky niektorých prítomných, ktorí žiadali jednotný postup v presadzovaní spoločného vyhlásenia vysokoškolákov. Dozvedeli sme sa, že do auly prišlo menej študentov ako v pondelok, viacerí vraj zostávajú na chodbách, internátoch alebo doma. Predsedníčka štrajkového výboru Monika Pajerová pripomenula, že sa množia vyhlásenia mladej ľavice, ktorá chce zobrať situáciu do vlastných rúk, ak nezakročia štátne orgány. Medzi prítomnými to však nemalo veľký ohlas. Najavo vyšlo aj to, že okupačný štrajk nie je na fakulte dôsledný, večer ju študenti opustili, vystrašili ich poplašné správy o možnom zákroku. Hľadali preto dobrovoľníkov, ktorí sú ochotní zostať ďalšiu noc na pôde fakulty. Viackrát zazneli návrhy na pokračovanie štrajku, pokoj a rozvahu, filozofi podobne ako ich kolegovia odmietajú násilie. Od svojich požiadaviek neustupujú, ani keď rokujú s akademickými predstaviteľmi fakulty na čele s dekanom. Dosiahli, že vedenie školy berie štrajkový výbor ako partnera. V diskusii nás zaujal príspevok člena štrajkového výboru, študenta zo Slovenska: „Tri roky som členom KSČ, vo výbore zastupujem skupinu umiernených. Chcem povedať, prečo. Najskôr by sme si mali uvedomiť, kto sme a akú silu predstavujeme. Mali by sme si uvedomiť reálny pohľad robotníkov na nás vysokoškolákov a najmä to, čo môžeme zmeniť bez ich podpory. Podstatná je, aby sme presvedčivo odsúdili zákrok proti študentom 17. novembra a až potom dávali podnety na politické požiadavky. Hovorím za seba, ale aj za ďalších ľudí, ktorí zastávajú podobný názor riadiaci sa rozumom. Po jeho vystúpení sa ozvalo niekoľko pískajúcich študentov, ale v súčasnej situácii nás prekvapilo, že ich prehlušil súhlasný a silný potlesk. Spojenie s robotníkmi sa napokon objavovalo dosť často, no zatiaľ bez optimistických správ z publika. Na opakované výzvy, ako pochodili hliadky v závodoch, sa napríklad ozval hlas dievčiny z balkóna: „Navštívila som Pražské komunikácie. Povedali mi, aby sme sa išli učiť, že nechcú Poľsko ani Maďarsko. Tvrdili, že ešte nič nevieme, robíme to zle a podobnú situáciu nezvládneme". Už počas mítingu sa študenti rozchádzali, na miesta ich vracali výzvy spoza predsedníckeho stola. Keď sa už zdalo, že sa rozídu, všetkých zaujal študent tretieho ročníka knihovedy: „Bol som medzi tými, ktorých 17. novembra bili. Neprišiel som tam ako hrdina, prvý raz v živote som mal skutočný strach o svoj život a takisto o manželku, ktorá utŕžila rovnako ako ja. Hovoril som si, že nič podobné sa už nemôže opakovať. Súhlasím s tým umierneným, v prvom rade treba odhaliť vinníkov. Našu činnosť si nepredstavujem tak, že tu budeme sedieť a podpisovať jednu petíciu za druhou. Sme beztvarý útvar, naše hnutie je roztrieštené. Filozofov, tuším, naozaj vychovávajú tak, aby filozofovali. Už mi idú tie „kecy" na nervy. Počúvajte na ulici, čo o nás hovoria: „čo ešte chcú, veď všetko majú zadarmo, školy, stravu, internáty... Sme sila, keď vyjdeme na ulicu, no pri riešení konkrétnych problémov sme osamotení. Musíme ísť za robotníkmi a svoje požiadavky im vysvetliť." Vystúpenie sa stretlo s búrlivým potleskom, predsedníčka štrajkového výboru svojho kolegu vyzvala, aby sa predstavil a navrhla mu členstvo vo výbore. Odpoveď. „Ďakujem, nemám záujem. Rozmýšľajte radšej o tom, čo sa stane, ak sa v pondelok 27. novembra nepripoja masy k nášmu generálnemu štrajku, vieme to?" Štáb švédskej televízie a neskôr aj BBC prijali viacerí študenti medzi sebou súhlasne. Zašli sme na štrajkový výbor a požiadali o rozhovor „umierneného komunistu". Trochu sme sa obávali, pretože počas rokovania zaznel aj priamy zákaz poskytovať rozhovory čs. novinárom. Aj to sa však ukázalo ako ďalší prejav spontánnej živelnosti. Prítomní členovia štrajkového výboru bez akýchkoľvek problémov súhlasili, partnera sme mali o minútu k dispozícii. Najskôr sa nám predstavil, súhlasil aj s uvedením svojho mena: Rudolf Matiek, pochádza z dediny Papín na východnom Slovensku, trvalé bydlisko má v Prešove, je v piatom ročníku a študuje kombináciu filozofia-politická ekonómia. Rozhovor pre Smenu autorizoval. Vo svojom vystúpení si hovoril o tom, že študenti si majú uvedomiť, akú silu predstavujú. Teda akú?

Vychádza z nášho postavenia v spoločenskej deľbe práce, zatiaľ sa iba pripravujeme. Z toho vyplýva reálna sila. Môžeme dať podnety na riešenie problémov, vyriešenie je vec iných. Aké sú tie podnety? Predovšetkým treba prostredníctvom nezávislej komisie dôkladne prešetriť zákrok zo 17. novembra a vyvodiť závery. Forma protestu štrajkom je adekvátna. Vyplýva z nedôvery k informáciám z oficiálnych prostriedkov. My chceme informovať pravdivo, ale máme problémy dostať sa medzi vás. Napokon ste sa však dostali. Problém je v tom, že môžu byť medzi nami provokatéri, ktorí presadzujú iné názory. Medzi vami sme mali dojem, že iný názor je takmer pravidlom. Samotní štrajkujúci sa sťažovali na nejednotnosť. To je prirodzené, reprezentujeme široké spektrum názorov, ktoré vyplývajú zo sociálneho zloženia. Hnutie je celkom jednotné? My sme navyše mladi, nemáme skúsenosti, mnohí sú nevyhranení. V zásadnej otázke sa však zhodujeme: Spája nás štrajk proti spomínanému zákroku a s ním spojené požiadavky. Pripájame sa k prestavbe a demokratizácii našej spoločnosti. Nehovorím iba za seba, rovnaké názory má veľká skupina mojich kolegov. Ako si sa ty, člen KSČ dostal do štrajkového výboru? Pozvali ma. Zastupujem dôležitú časť študentov. Necítim sa organizátorom, ale teoretikom, chcem pomôcť pri formulovaní požiadaviek. Má KSČ predpoklady na to, aby zvládla súčasné problémy? -Rozhodne! Je stále rozhodujúcou silou, len nesmie premeškať príležitosť, študentov neuspokojuje tempo prestavby, od správne formulovaných téz sa musíme rýchlejšie dostať k činom. Ak by boli teraz voľby, KSČ by podľa môjho názoru vyhrala, aj keď azda nie jednoznačne. Opozícia je roztrieštená, nemá jasný progrcm. Naša strana zastupuje najširšie vrstvy spoločnosti, preto sa nazdávam, že ľudí by mala viac informovať, hoci aj priamymi televíznymi prenosmi z vážnych rokovaní. Ulice Prahy sa vo večerných hodinách nedajú porovnať s atmosférou mítingu filozofov. Kde sa berú heslá, ktoré sme na vašej fakulte nepočuli? Štrajkový výbor považuje formu štrajku za dostatočnú, my sme nijaké demonštrácie neorganizovali a ani sme o tom neuvažovali. Napriek tomu mnohí na Váctavské námestie prichádzajú. V pondelok som tam bol aj ja a s niektorými myšlienkami som nesúhlasil. Znovu však opakujem: Ide nám o postupné zmeny, hovoríme predovšetkým o našich vysokoškolských záležitostiach. Odchádzali sme so zmiešanými pocitmi. Mladí sa prejavujú ako mladí, odvážne sa rútia do neznámeho, neraz si neuvedomujú svoje možnosti. Bolo by zle, keby sme sa neusilovali využiť energiu konštruktívnych síl, ale ešte horšie, ak by sa súčasný chaos podarilo zneužiť. Kiežby azda zákonitý čas mítingov čím skôr vystriedal očakávaný a potrebný dialóg. Vieme to už, nezostaneme iba pri predsavzatiach? Koľko ľudí sa zranilo Stav zranených (1. strana) PRAHA (čstk) - Podľa oznámegia Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí ČSR je v súčasnosti v pražských nemocniciach hospitalizovaných osem osôb zranených v piatok pri zásahu poriadkových síl. V Nemocnici pod Petřínom sú dvaja mladi ľudia, vo Fakultnej nemocnici 2 štyria a vo Fakultnej nemocnici ďalší dvaja. Zranenia sú indikované ako otrasy mozgu a zlomenina lopatky. Z nemocničného ošetrenia budú prepustení, až to ich zdravotný stav dovolí. Riaditelia ďalšich pražských nemocníc a náčelník Vojenskej nemocnice a náčelník Nemocnice ZNB na otázku ministerstva oznámili, že u nich nie je nikto v súvislosti s piatkovými udalosťami hospitalizovaný. Ako už bolo uvedené, v piatok v noci ošetrili v pražských nemocniciach 38 osôb. Vyšetrovanie príčin zásahu bezpečnostných jednotiek (1. strana) PRAHA (čstk) - Na základe otázok verejnosti oznamuje riaditeľ tlačového odboru Úradu vlády ČSR Milan Kašík: Na žiadosť predsedu vlády ČSR vyšetruje generálny prokurátor Českej socialistickej republiky príčiny, ktoré viedli k zásahu bezpečnostných jednotiek dňa 17. novembra 1989, a zároveň s tým aj jeho primeranosť. Prečo sme vyšli do ulíc? Lebo ste neplnili, čo ste sľúbili Prečo?...(1. strana) Václavské námestie, pondelok podvečer. Starší muž kričí v ústrety prichádzajúcemu davu študentov: To je dobre! Nech si to urobia lepšie, podľa svojho, keď my sme to nedokázali... V kritickej situácii sa ľahko vyhrocujú názory, stanoviská sú ostré, často iba čierno-biele. Všetko, čo bolo dosiaľ, je zlé. Akoby sa náš čas začal odratúvať iba od podvečera 17. novembra 1989. Spravodajstvo z Celoštátnej konferencie SZM sme priniesli nie náhodou pod titulkom Záleží nám na tom, aký je a bude náš domov. Dali sme tak na známosť dve veci: máme svoj domov a chceme, aby bol lepší, krajší, aby plnšie zodpovedal našim predstavám. Nie, nezačali sme odratúvať čas od tejto udalosti. Je to však míľnik, ktorý nemožno prehliadnuť. Pripomíname to najmä preto, že na jej pôde zazneli názory, požiadavky - neraz i ultimatívne, ktoré sa dnes vyliali do ulíc. Včera sme v našom denníku uverejnili v plnom znení závery rokovaní v sekciách Celoštátnej konferencie SZM. Stojí za to prečítať si ich i zamyslieť sa nad nimi. Obsahujú prakticky všetko, čo nás trápi. Nájdete tu aj to, čo nás trápilo už včera, ba aj pred rokmi, čo stále vlečieme so sebou sťa zabrzdený vagón, čo nám bráni vzletieť ešte vyššie, čo nám môže uvoľniť krídla... V súvislosti s tým, že nositeľmi súčasných masových manifestácií, zhromaždení a demonštrácií sú predovšetkým vysokoškoláci, si v nich možno napríklad prečítať aj stanovisko k Zásadám zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/1980 Zb., o vysokých školách. Zväzáci - poslanci Federálneho zhromaždenia, SNR a ČNR budú tieto pripomienky tlmočiť našim zákonodarným orgánom. Teda, mal povedať, povedal a má urobiť - urobí? Žiaľ, práve tu sa dané slovo, sľub, často dostáva do rozporu s reálnou skutočnosťou. Ak by sme pátrali po dôvodoch, ktoré priviedli ľudí - predovšetkým mladých - na ulice, prišli by sme zrejme k jednoznačnému záveru - za slovom nie vždy nasledoval čin! Stačí tu reprodukovať názor, ktorý v našej spoločnosti prevláda: sýti sme už sľubov a ubezpečení typu pozrieme sa na to, preveríme, prešetríme ... Hladní sme po konkrétnych jednoznačných záveroch a rozhodnutiach. Dokedy ešte chcú kompetentní preverovať a zisťovať, prečo vo vysokoškolských areáloch niet dosť postelí, prečo chýbajú alebo haprujú stravovacie komplexy, prečo majitelia kultúrnych zariadení doslova zdierajú zväzákov, prečo školník rozhoduje o telocvični, prečo sú peniaze na krčmy a nie sú na kluby, prečo? Namiesto odpovedí dnes práve títo kompetentní a zodpovední kladú otázku: a prečo mládež vyšla do ulíc? Vyšla do ulíc, pretože chce poznať pravdu. Nech je hocako trpká, bolestná či bezútešná. Chce vlastnými rukami ohmatať piliere tejto pravdy, pretože iba tak bude pevná a naša. Veď tá pravda je našim domovom. Pravda o ňom, o jeho minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Pravda o všetkom. A teraz ruku na srdce. Nech už je ten náš domov akýkoľvek, milujeme ho a nedáme naň dopustiť. Nedajme naň dopustiť! Zadržme včas ruku kradmú. Áno, urobme si ho po svojom. Ale v medziach jeho Ústavy a platných zákonov. Trávenie studní, strach matiek, či obavy o zajtrajšok nemôže byť jeho programom. Rovnako ako v ňom nemá miesto liknavosť v rozhodovaní, polovičatosť v riadení, demagógia sľubov, nekompetentnosť a nezodpovednosť. DUŠAN PETRÁK

A čo na to hovoria robotníci (anketa) O čo tu vlastne ide? (1.-5. strana) Aká je situácia na našich pracoviskách? V uplynulých hodinách sme zaznamenali takéto názory a stanoviská:

STANISLAV GÁLIK, predseda CZV SZM, Baňa Cigeľ Prievidza. - Nechceme tomu veriť, radoví robotníci nerozumejú - o čo tu vlastne ide? Aké štrajky? Treba robiť. Vari my mame prestať ťažiť uhlie? Iste, teraz je ho dosť na skládkach, ale čo by asi tak ľudia povedali keby o dva mesiace začali mrznúť? Ak by niekto prišiel nahovárať baníkov na štrajk, poslali by ho kade-ľahšie. Druhá vec je, že tu človek musí po informáciách pomaly pátrať. V televízii ukazujú, ako v Sovietskom zväze diskutujú s mladými, a o najnovších udalostiach u nás - len kusé správy. Až včera to už bolo o čosi lepšie. Naši mladí oceňujú, že zväzácki funkcionári išli medzi ľudí, že Vasil Mohorita prehovoril k zhromaždeným na Václavskom námestí. Dokonca, čo v minulosti nebývalo, reaguje aj OV KSS a po včerajšom aktíve straníckych funkcionárov dnes organizuje stretnutie s odborármi a zväzákmi, aby sa dozvedeli aktuálne informácie o súčasnej situácii. PETER PERĎOCH, dvadsaťtriročný robotník, Stavoindustria Bratislava:

- Myslím si, že študentov do ulíc vyhnala i súčasná hospodárska situácia u nás. Drobné zdanlivé maličkosti človeku znepríjemňujú život. Choďte do obchodu, všetko treba zháňať po známostiach a s úplatkami. Súhlasím s nimi, a osobne by som sa tiež pripojil, pretože si myslím, že podobné problémy trápia mnohých. Ľudia sa naučili otvorene hovoriť, ale iba v šatniach, na schôdzach už mlčia. Ak zaznie hlas, poukazujúci na niektoré nedostatky, často zostáva osamotený. Málokedy sa potom niečo presadí. I my máme na stavbe mnoho problémov, ktoré by azda nemuseli byť. Napríklad človek mrzne medzi betónovými múrmi, väčšina z nás má nádchu, robíme celú zimu vonku. Azda by sme nemuseli, lebo neviem, že by inde vo svete takto podobne robili. Aj to často súvisí so zle rozloženým plánom. Mladí chcú byť viac informovaní. Aj mne sa to žiada, z novín sa len máločo dozviem.Autor: red, tu