KDH však vnímajú niektorí ekonómovia rovnú daň ako možnú odpoveď na najvážnejšie ekonomické problémy, ktoré sužujú Slovensko.

Každému podľa zásluh

Dnešný systém progresívnych daní znevýhodňuje strednú vrstvu spoločnosti. Okrem progresívneho zdanenia, ktoré znamená, že s rastom príjmu rastie aj daňové percento, výrazne znižujú zárobky a zisky vysoké odvody na zdravotníctvo a sociálny systém. Pritom tí naozajstní boháči majú spravidla dosť poradcov, ktorí im daňové bremeno, napríklad pomocou siete fiktívnych firiem, dokážu znížiť.

Princíp rovnej dane je jednoduchý: každý - bez ohľadu na to, či zarobí 10-, alebo 100-tisíc korún - skreše svoj príjem rovnakým percentom. „Je to spravodlivá daň. Na rozdiel od progresívnej môže motivovať na väčšie úsilie. Človeka neodrádza od práce vedomie, že čím viac zarobí, tým viac mu štát zoberie,“ myslí si makroekonóm Istrobanky Marek Senkovič.

Hlavný analytik ING Bank Ján Tóth odôvodnil opodstatnenosť myšlienky rovnej dane takzvanými marginálnymi sadzbami. „Ekonómia vysvetľuje, že marginálne sadzby dane sú určujúce pre rozhodnutie, či pracovať, alebo nepracovať. Práve touto sadzbou sa zdaňuje každá dodatočne zarobená koruna.“

Pre ekonomiku ako celok by účinky rovnej dane boli dlhodobo prospešné. Zníženie daní by znamenalo, že ľudia a podniky by rozhodovali o väčšej sume peňazí. Firmám by zostalo viac na rozvoj vrátane pracovných miest a ľuďom viac na spotrebu a úspory. Spotreba by motivovala firmy vyrábať a úspory by sa mohli transformovať na investície. Marek Senkovič k týmto efektom pridáva aj lacnejšiu správu daní, transparentnejší systém bez existencie neprehľadných odpočítateľných položiek.

Rovné dane - kedy na ne?

Vzápätí po návrhu KDH sa ohlásili štátni úradníci: „Príjmová aj výdavková časť tohtoročného štátneho rozpočtu sú veľmi napäté, preto sú akékoľvek zásahy do rozpočtu neprijateľné. Napätie medzi príjmami a výdavkami bude pretrvávať aj na budúci rok,“ vyjadrilo sa ministerstvo financií.

Úradníci majú v podstate pravdu. Každé zníženie príjmov štátu by sa prelialo do deficitu štátneho rozpočtu. Skutočnou prekážkou však nie je pokles príjmov, ale neochota znižovať výdavky. „Znižovať by sa dali formou redukcie netransparentných dotácií, rušenia okresných úradov alebo dotiahnutia výsledkov auditu štátnej správy. Je tu však politický problém. Existujú silné lobistické skupiny, ktoré profitujú z výdavkov štátneho rozpočtu,“ tvrdí Ján Tóth.

Výpadok príjmov v dôsledku rovnej dane by trval dva-tri roky. Potom by nastúpili pozitívne efekty nižších daní: podniky by znížili mieru krátenia daní a platili by z vyššieho základu, väčšia spotreba by priniesla vyššie spotrebné dane a DPH.

Prekážkou rovnej dane by teoreticky mohla byť Európska únia. „V skutočnosti ani tam nemajú daň z príjmov harmonizovanú. Zjednotili sa v spotrebných daniach, ale príjem zostane nejaký čas zdaňovaný odlišne. Neskôr, možno o desať rokov, by však rovná daň mohla byť v zjednotenej Európe problémom,“ tvrdí Senkovič.

JURAJ JAVORSKÝ

Na úrovni jednotlivca a firiem

* ruší progresívne zdanenie, ktoré doteraz trestalo úspešnejších

* zjednocuje zdanenie fyzických a právnických osôb

* ruší viacnásobné zdanenie niektorých statkov (najmä dividend a úspor)

* znižuje motiváciu na realizáciu daňových únikov

* pri uplatnení pravidla jednorazového odpísania investícií v roku obstarania nie je jasný mechanizmus umorenia takto dosiahnutej straty k rovnej dani. Toto pravidlo neumožní podnikateľom budovať nákladový štít

* na úrovni daňového poplatníka si návrh rovnej dane vynúti zmenu štruktúry výdavkov napr. smerom k vyšším výdavkom na tovary alebo služby, ktoré v súčasnosti dotuje štát, na čo nemusia byť v krátkom horizonte občania pripravení (najmä sociálne slabšie skupiny)

* umožní efektívnejšiu alokáciu zdrojov (o peniazoch budú vo väčšej miere rozhodovať občania a firmy, a nie štát)

* znamená posun k liberálnejšej daňovej politike a znižuje mieru prerozdelenia príjmov v spoločnosti

* z dlhodobého hľadiska stimuluje ekonomický rast a tvorbu investícií, zlacňuje správu a administráciu daní

* pri nedostatočnej redukcii výdavkov štátneho rozpočtu môže viesť k vyšším deficitom štátneho rozpočtu

* politicky môže byť vnímaná ako predvolebný populizmus, čo môže ohroziť jej prijatie v budúcnosti

* ako konkurenčná politická myšlienka môže byť zamietnutá aj programovo blízkymi stranami - zavedenie niektorých pravidiel rovnej dane môže byť v rozpore s normami EÚ (ktoré však nemôžeme chápať a akceptovať dogmaticky)

Zdroj: M.E.S.A. 10

Autori: Peter Pažitný, Jana Červenáková