Riziko štátnych záruk spočíva vo vytváraní potenciálneho štátneho dlhu. Ten musí štát uhradiť, ak dlžníci nie sú schopní splácať úvery, za ktoré sa vláda zaručila. Len vlani sa malo za týchto dlžníkov zo štátnych peňazí vynaložiť vyše desať miliárd korún.
Štát deklaroval záujem objem štátnych záruk v ďalšom období znížiť na minimum. Malo sa to dotknúť hlavne dvoch podnikov - Slovenských elektrární a Železníc Slovenskej republiky. Práve názvy týchto podnikov sa najviac skloňujú pri žiadostiach o nové záruky.
Pôvodné železnice sa od tohto roka rozdelili na dve spoločnosti - Železničnú spoločnosť a Železnice SR.
Druhá z nich prebrala na seba staré dlhy železníc, ktoré ku koncu vlaňajška dosiahli 38,738 miliardy korún.
Táto spoločnosť, ktorá zodpovedá za správu, prevádzku a obsluhu železničnej cesty, žiada záruky na dva nové úvery - prvý v sume 160 miliónov eur (asi 6,7 mld Sk) a druhý vo výške dve miliardy korún. Až 7,4 miliardy korún z nových úverov chce spoločnosť použiť na úhradu častí starých úverov splatných v tomto roku. Na financovanie rozvojových programov plánuje použiť miliardu korún.
Železničná spoločnosť, ktorá od januára zodpovedá za verejnú železničnú dopravu, žiada od vlády, aby sa zaručila za úver vo výške tri miliardy korún. Zdôvodňuje to tým, že vláda železniciam dlhuje za výkony vo verejnom záujme - prepravu na trasách, ktoré sú nerentabilné. V dôsledku toho vznikne Železničnej spoločnosti v tomto roku nekrytá strata 3,9 miliardy korún. Ďalšie záruky bude spoločnosť žiadať v druhom štvrťroku na pokrytie investícií do obnovy vozňov.
Žiadosti musí okrem vlády, ktorá rokovanie o nich včera odložila, odsúhlasiť aj Úrad pre štátnu pomoc. Ten nedávno neschválil žiadosť Slovenských elektrární o záruku na emisiu obligácií v sume 2,9 miliardy korún. Dôvodil tým, že elektrárne už nepovažuje za podnik v núdzi. Spor o záruku pre elektrárne odkryl aj iný problém. Jej poskytnutím by sa podľa delegátov Európskej komisie skomplikovalo vyjednávanie s Bruselom o kapitole hospodárska súťaž.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
