HAAG - Holandská vláda a OSN sú čiastočne zodpovedné za masakru v enkláve OSN v Srebrenici, kde bosnianski Srbi v júli roku 1995 vyvraždili 7500 bosnianskych Moslimov. Správa, ktorú dala vypracovať holandská vláda, tvrdí, že Holandsko do oblasti vyslalo zle vycvičených vojakov a OSN ignorovala riziko masového vraždenia po dobytí srebrenickej enklávy bosnianskymi Srbmi. K masakrám došlo v oblasti vyhlásenej za chránenú zónu OSN.

„Široký okruh tých, ktorí sa na tejto politike podieľali, a hlavne jej obhajcovia musia znášať značný podiel zodpovednosti za to, že prehliadali problémy a napokon sa správanie bojujúcich strán vymklo z rúk,“ povedal riaditeľ holandského Inštitútu pre vojnovú dokumentáciu Hans Blom, ktorý správu predstavil novinárom.

Hlavným vinníkom tejto najväčšej masakry v Európe od druhej svetovej vojny je podľa Bloma vtedajší hlavný veliteľ bosnianskosrbských jednotiek generál Ratko Mladič, ktorý vydal príkaz a dohliadal na prevoz moslimských mužov z enklávy a neskôr dozeral na ich hromadné zabíjanie. Masakra vraj nebola vopred plánovaná a Mladič sa pre likvidáciu Moslimov rozhodol až po dobytí Srebrenice. „Udalosti, ku ktorým došlo, nemožno opísať ako akt pomsty, ktorý sa vymkol kontrole. Napriek tomu, že k nim došlo rýchlo a improvizovane, rozsah a priebeh vraždenia jasne ukazujú, že boli organizované. Miesta popráv boli starostlivo vyberané, doprava bola organizovaná a vojaci dostali rozkazy popravy vykonať,“ uviedol Blom.

Dôstojníci holandskej jednotky Dutchbat vydali civilistov srbským jednotkám bez odporu. Ženy a deti boli oddelené od mužov a deportované, mužov odviezli a neskôr zabili. Holandskí velitelia pritom rozpoznali isté nebezpečenstvo, i keď na masovú vraždu nemysleli. V skutočnosti nemali ani prostriedky na to, aby mohli proti srbskej presile čokoľvek podniknúť. „Veliteľstvo práporu o tom (zabíjaní) dostalo obmedzené informácie, správy však boli dostatočne alarmujúce,“ tvrdia autori správy.

Vinu nesie i holandská vláda, ktorá vyslala dve stovky slabo pripravených vojakov do bosnianskej vojny na nejasnú misiu: brániť nedefinovanú „bezpečnú zónu“. Vláda, ministerstvo obrany a parlament vraj odmietli pomoc americkej spravodajskej služby. Napokon OSN nedala vojakom jasné inštrukcie, ako garantovať bezpečnosť moslimských utečencov, ktorí sa v srebrenickej enkláve zišli zo širokého okolia.

Podiel viny lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča nie je jasný. „Nie je jasné, či (Karadžič) o masových vraždách vopred vedel. Vzťahy medzi Karadžičom a Mladičom boli zlé a účinne spolu nekomunikovali,“ povedal Blom. Mladič a Karadžič ostávajú od vznesenia žalôb za genocídu v súvislosti s obliehaním Sarajeva a srebrenickou masakrou na slobode.

Obvinenie z genocídy v súvislosti so srebrenickou masakrou obsahuje aj bosnianska žaloba proti bývalému juhoslovanskému prezidentovi JZR Slobodanovi Miloševičovi. Holandskí experti však nenašli žiadne dôkazy, ktoré by ju potvrdzovali.

Autori správu vypracovali na základe desaťtisícov dokumentov a výpovedí viac ako 900 svedkov. Okrem procesu s Miloševičom môže ovplyvniť aj politiku v Holandsku, kde sa po srebrenickej masakre zakorenil pocit kolektívnej viny. V máji sa v krajine uskutočnia voľby. (tasr)