Dohodu považujú obe strany za úspech. A to aj napriek tomu, že Nemecko dostane od Ruska len 500 miliónov eur. Pôvodne žiadalo 7,6 miliardy. Podľa nemeckých médií chcel Berlín pred rokovaniami získať aspoň miliardu. „Vždy chcem viac peňazí, ale som spokojný,“ reagoval nemecký minister financií Hans Eichel.

Dlh vznikol ešte v časoch dvoch dnes už neexistujúcich štátov - Sovietskeho zväzu a Nemeckej demokratickej republiky. Spor sa ťahal najmä preto, že obe strany sa nevedeli dohodnúť na kurze, ktorým mali vtedajšiu menu prepočítavať. Dlh predstavoval 6,4 miliardy takzvaných prevoditeľných rubľov, platobnej jednotky bývalých komunistických štátov. V tom čase sa počítal voči doláru podľa kľúča jedna k jednej. Nemci tento kurz chceli presadiť aj pri splatení dlhu. Rusi argumentovali, že by sa malo vziať do úvahy, že prevoditeľný rubeľ zatiaľ zdevalvoval o 95 percent.

Po dvoch dňoch rokovaní vo Weimare sa Putin so Schröderom na kurze dohodli. „Detaily dohodnú ministri financií,“ povedal Schröder, „stane sa tak v priebehu štyroch týždňov.“

Spokojná môže byť predovšetkým Moskva. Dohodou s Berlínom vyriešila 40 percent dlhov z čias komunizmu. Krajiny, ktoré majú v Rusku peniaze, sa združujú v Parížskom klube. Ruský dlh tam predstavuje 40 miliárd dolárov.

Vo Weimare sa tak opäť potvrdilo, že Moskva má v Berlíne veľmi dobrého partnera, takmer spojenca. Putin sa totiž nezbavil len dlhu. Od Schrödera dostal tiež ubezpečenie, že Nemecko sa bude zasadzovať za väčšie právomoci Ruska v NATO. Nemecký kancelár chce presvedčiť partnerov v aliancii, že Rusko by nemalo mať len „konzultačné, ale aj rozhodovacie práva“.

To všetko je možné až od septembrových teroristických útokov na Ameriku. Putin pochopil, že sa mu otvárajú šance zblížiť sa so Západom, a využil to. Výmenou za ruskú podporu boja proti terorizmu utíchla kritika Západu voči ruskému postupu v Čečensku.

V Nemecku to ale Schröderovi aj Putinovi pripomenulo niekoľko desiatok demonštrantov: „Pán Schröder, váš priateľ šíri teror v Čečensku.“

(zo, reuters)