Deň 25.11. 1997 bol posledným pre Milana Holáňa, zvaného Gorila, ktorý bol kysuckým bossom. Alojz Kromka zvaný aj Lojzík mal rád efektné popravy. Robil ich vlastnoručne, za bieleho dňa a rád sa pri tom díval svojim obetiam do očí. Tentoraz so svojím katovským pomocníkom vstúpili do hotela Astória ako praví kovboji „na pravé poludnie". A aby to bolo ešte zaujímavejšie, po vykonanej poprave si neplánovane zastrieľali aj so žilinskými mestskými policajtmi, ktorí im náhodou skrížili útekovú trasu.

Podľa všetkých indícií mal byť jeho živým terčom aj banskobystrický podnikateľ František Mojžiš, ktorý sa vzoprel Černákovmu vydieraniu a ako prvý nahlas a verejne odmietol nechať sa zastrašiť. A Mojžiš dobre vedel kto po ňom ide. „To je ten, čo odrezáva hlavy," povedal reportérom Plus 7 dní Anke Lúčaiovej a Palovi Rýpalovi v tých dňoch. Preto si tiež najal silnú ochranku a neskôr sa na nejaký čas stiahol do zahraničia. Ale to už priháralo aj Čističovi a sám sa dal na útek.

Nepolapiteľný

Čističova povesť stúpala aj tým, že sa dokázal nečakane zjaviť, udrieť a zase sa stiahnuť akoby do neznáma. Čističov rukopis popráv na objednávku sa už stal takým známym, že tlak verejnosti na jeho zastavenie prinútil uniformovaných aj neuniformovaných policajtov k akcii. K rozhodujúcemu záťahu malo dôjsť v moteli v obci Hybe, kde sa podľa všetkého pod ochranou Černáka dlhodobo skrýval.

Celá akcia bola pripravená počas leta 1998, nebolo však isté, ako dopadne. Polícia dokonca váhala s použitím špeciálneho komanda. Lojzík mal mať totiž podľa poznatkov polície na izbe zásoby Danubitu a hrozilo riziko, že odpáli do vzduchu celý hotel. Nakoniec bolo všetko pripravené a dočkali sa aj Čističa.

K hotelu sa blížil luxusný Mercedes 600 s Lojzom za volantom. Ten však vycítil pascu, šmykom auto otočil a začal unikať. Napokon Mercedes odstavil pri cintoríne, vyskočil z neho a v tme sa mu podarilo zmiznúť. Predpoklady polície sa potvrdili. V jeho izbe našli niekoľko profesionálne vyrobených nástražných systémov. Jedna bomba so silou, ktorá by hotel zrovnala so zemou, bola aktivovaná. Svoj krst na nej prežil začínajúci policajný pyrotechnik, deaktivácia napokon skončila dobre.

Gangster na úteku bol pozoruhodne dobre a včas informovaný. Dovtedy osemkrát súdne trestaný muž dlho unikal spravodlivosti. Nenastúpil na výkon trestu za dopravnú nehodu a trvalo takmer celé dva roky, kým sa dostal do rúk slovenských vyšetrovateľov. Jeho fotografiu uverejňovali médiá, neustále bolo po ňom vyhlásené pátranie.

Dňa 31.10.1998 ho konečne zatkla česká polícia pri pokuse o prekročenie česko-rakúskych hraníc.
V čase, keď sa rozhodovalo o vydaní Čističa na Slovensko, český denník Mladá Fronta Dnes z 20.3.1999 citoval nemenovaný policajný zdroj, podľa ktorého jeden z nedávno zadržaných gangstrov zo stredného Slovenska vypovedal, že Alojz Kromka bol počas vlády Vladimíra Mečiara pod ochranou Slovenskej informačnej služby.

Koniec mafiánskeho pištoľníka

V marci 1999 bol Čistič za prísnych bezpečnostných opatrení v sprievode špeciálneho komanda dopravený na Slovensko. Policajné zdroje uvádzajú, že Alojza Kromku nehľadala len polícia, ale aj noví šéfovia slovenského podsvetia, ktorí zvíťazili vo vojne gangov spred dvoch rokov.

Hlavné pojednávanie s Čističom a spol. pred senátom Krajského súdu v Prešove trvalo s prestávkami rok. Celý spis má 32 zväzkov a sudca Viliam Dohňanský ho študoval rok. Na začiatku hlavného pojednávania mal spis päť tisíc strán, na konci o tisíc viac. Aby súd dospel ku konečnému verdiktu, bolo vypočutých vyše 200 svedkov, z toho 75 na hlavnom pojednávaní, medzi nimi i sedem utajených svedkov a jeden chránený.

Nebola núdza ani o emotívne vypäté scény. Napríklad, keď vypovedala matka zavraždeného Milana Holáňa. Na začiatku vyše dve hodiny trvajúceho výsluchu odmietla zo strachu vypovedať, ak budú v pojednávacej miestnosti všetci piati obžalovaní. Predseda senátu Viliam Dohňanský jej vyhovel. Počas výpovede aj plakala. Na jednej strane postaršia žena z Kysuckého Lieskovca povedala, že spoluobžalovaného Jána Siberu „mala rada", ale po smrti jej syna v novembri 1997 sa „to všetko skomplikovalo", pretože sa dopočula, že jej syna dal zabiť práve Ján Siber. Čistič popravu vykonal.

Dňa 30.9.2003 padli rozsudky. Alojz Kromka známy ako Čistič bol odsúdený na doživotie. Senát posúdil jeho pohnútky ako obzvlášť zavrhnutiahodné, keďže konal ako nájomný vrah. Bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny. Konanie Alojza Kromku členovia senátu posúdili aj ako mimoriadne nebezpečné pre spoločnosť, pričom uňho nie je možná akákoľvek náprava.

Spoluobžalovaný Ján Siber bol odsúdený na 24 rokov. Senát ho uznal vinným zo spolupáchateľstva pri trestnom čine vraždy a zosnovanie streľby v žilinskej Astórii. Tiež zo spolupáchateľstva formou prípravy vraždy, keď sa pokúsil o likvidáciu Holáňovho brata Petra, ktorá nebola dokonaná. Dopustil sa aj trestného činu vydierania.

Ďalšiemu obžalovanému Jánovi Dunkovi zvanému Fony súd uložil trest odňatia slobody na 15 rokov za spolupáchateľstvo pri trestnom čine vraždy a nedovolenom ozbrojovaní, ktorého sa dopustil pri streľbe v Hrabušiciach a spoločným konaním sa zúčastnil na úmyselnom usmrtení 18-ročnej Žanety. Usvedčil ho korunný svedok Miloš P. zo Spišskej Novej Vsi, ktorý sedel v ostreľovanom aute vedľa šoféra.

Ján Dunka sa ešte počas pojednávania nechal počuť, že predseda senátu Viliam Dohňanský je pod tlakom médií a ministra: „Keď niektorý sudca oslobodí obžalovaného v podobnej kauze, hneď sa dostane pred disciplinárnu komisiu. Preto ma odsúdite, aj keď som nevinný." Jeho matka doniesla kazetu, kde sa mali svedkovia dohovárať ako Jána Dunku krivo obvinia. Potom sa rozplakala a jej syn tiež.

Za tento čin bol odsúdený na 15 rokov aj obžalovaný Jozef Holub zvaný Ďusi, hoci mu nebola dokázaná priama účasť na streľbe.

Obžalovanému Igorovi Lavrinčíkovi súd určil trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov za účasť v spolupáchateľstve pri trestnom čine vraždy. V jeho prípade zobral do úvahy možnú nápravu...

Výnimočné boli bezpečnostné opatrenia počas celého súdneho konania, proti ktorým obhajoba protestovala, ale predseda Krajského súdu v Prešove Igor Burger vyhlásil: „Radšej niečomu predísť a prijať vyšší stupeň ochrany, ako keď sa niečo stane, konštatovať, že sa neurobilo všetko."

Ale treba tiež dodať, že Čističovi chlebodarcovia aj ochrancovia mali už v tej dobe dosť svojich starostí, ak ešte vôbec boli nažive.
Sudca Viliam Dohňanský nedal obhajobe šancu na obštrukcie ani pri doručení rozsudku. Dostali ho do rúk hneď po prečítaní. Ak by bol každý súd s gangstrami najvyššieho kalibru vedený takto rázne, hneď by sa verejnosti lepšie, bez obáv dýchalo.

Odchod bez fanfár, rezignovane

Obžalovaní sa odvolali a tak o deväť mesiacov neskôr senát Najvyššieho súdu SR vyniesol definitívny verdikt nad Alojzom Kromkom prezývaným Čistič a ďalšími štyrmi obžalovanými. Za prísnych bezpečnostných opatrení v bratislavskej väznici a v nezvyklo apatickej atmosfére Kromkovi potvrdil doživotný trest za vraždu troch ľudí, pokus o vraždu šiestich ľudí a nedovolené ozbrojovanie.

Výnimočný 20-ročný trest dostal Ján Siber za vraždu a vydieranie, 15-ročné tresty ďalší traja Kromkovi spoluobžalovaní Jozef Holub, Igor Lavrinčík a Ján Dunka. Všetci odsúdení strávia roky väzenia v najťažšej nápravnovýchovnej skupine.

Ako konštatoval predseda senátu Štefan Michálik pri zdôvodnení verdiktu, NS SR len pozmenil tresty pre niektorých obžalovaných. Igorovi Lavrinčíkovi sprísnil trest z 12 na 15 rokov, tak ako o to žiadal prokurátor Generálnej prokuratúry JUDr. Jozef Takáč. Nižší trest vymeral pre Jána Siberu, z 24 rokov mu trest zmiernil na 20 rokov. Niektoré body obžaloby vrátil na došetrenie na Krajský súd v Prešove.

Na pojednávaní v Bratislave sa nezopakovala dramatická situácia zo septembra predošlého roku pri vyhlasovaní rozsudku na prešovskom Krajskom súde. Kromka prijal konečný verdikt rezignovane, podobne ako jeho ďalší spoluobžalovaní.

Život nemá nemenné pravidlá hollywoodskych scenárov. Tu sa s happy-endom nepočíta. Nepolapiteľní bývajú polapení a nepostihnuteľní odchádzajú za mreže do zabudnutia. Tak skončil aj Alojz Kromka zvaný Lojzík či Čistič.

(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")