Cena za mramorové balustrády sa môže vyšplhať až na milión korún. Aj preto väčšina výrobkov Borisa Fízeľa putuje do zahraničia. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Hoci majstrov kamenárov je v okolí niekoľko, iba pár ľudí na Slovensku dokáže z tvrdej horniny vyrobiť oblé tvary.
O mramorové diela Tuhárčana Borisa Fízeľa a jeho priateľa Jána Samaša z Dolnej Bzovej je preto záujem v mnohých krajinách sveta. Veľká mramorová guľa s váhou okolo 1300 kilogramov bola aj ozdobou letných olympijských hier v Sydney.
Boris Fízeľ priznáva, že naučiť sa tomuto kumštu vôbec nebolo jednoduché. Spočiatku vychádzalo spod jeho rúk viac nepodarkov ako kvalitných výrobkov. Skúsenosti a denné „pokúšanie“ mramoru však priniesli úspech. Dnes spod jeho rúk vychádzajú mramorové jablká, veľkonočné vajcia či dokonca šachovnica a šachové figúrky. Na spracovanie sú veľmi náročné a medzi šachistami znamenajú doslova poklad.
Talent mal Boris Fízeľ po kom zdediť. Už jeho prastrýko vyrábal z mramoru chýrečné šachy. Skončili dokonca až u Stalina a Gottwalda. „Skutočná farba kameňa sa ukáže až pri leštení,“ hovorí B. Fízeľ a berie do rúk postupne sedem druhov šmirgľov rozličnej hrúbky a jemnosti, ktorými treba mramorový kúsok opracovať. Niektoré chyby mramoru sa objavia až pri leštení pod vodou a konečný efekt je nezvratne pokazený. Aj farba mramorového kusu vyjde na povrch až pri leštení. Stačí malá chybička v samotnej hornine a hotový kus už nie je dokonalý.
Za najznámejší sa zrejme považuje mramor z talianskej Carrary. J. Samaš i B. Fízeľ bežne pracujú aj s ním, hoci má iné zafarbenie ako tuhársky. Je biely s drobnými čiernymi zafarbeniami. Tuhársky mramor dokáže vytvoriť neuveriteľné farebné kompozície. Aj vďaka obom majstrom dnes zdobí krby v Anglicku, výrobky z neho putujú do Austrálie či Rakúska. Ceny za mramorové schody či balustrády sú pomerne vysoké a aj preto sa na Slovensku zatiaľ využíva menej.
KVETA FAJČÍKOVÁ
