VI, ktorým odovzdala výtvarné gény.

„Prirodzene, že v začiatkoch som ich v niečom ovplyvnila, ale veľmi rýchlo sa vydali vlastnou cestou. Keď sme nedávno mali v Bratislave spoločnú rodinnú výstavu, s potešením som videla, že ich obrazy majú vlastný rukopis a tvár a ja im už v tomto smere nemám čo povedať.“

Andrej absolvoval pražskú Vysokú školu umeleckého priemyslu v roku 1989, mladší Martin o štyri roky neskôr. „Prečo Praha? Odmalička ma očarila atmosférou, boli tam kvalitní pedagógovia a navyše, chcel som vyletieť z domu,“ hovorí Andrej, ktorý sa po siedmich rokoch strávených v Prahe onedlho vráti do Bratislavy. Martin dodáva: „Tiež som rozmýšľal, že dlhšie zakotvím v Prahe, ale jedna známosť zmenila moje rozhodnutie.“ Prvá polovica deväťdesiatych rokov bola v znamení ich spoločných výstav, neskôr sa ich výstavné cesty rozišli. Spoločný comeback však nevylučujú, len neradi majú niečo naprogramované.

Dopredu ich ženie nespokojnosť, i keď za každým dielom, ktoré prezentovali pred publikom, si stoja. „Martin je zodpovedný, spoľahlivý, je to dobrák telom i dušou. Ak by som mu mal niečo vyčítať, tak by mal ešte viac maľovať. Talent na to má.“ A Martin o Andrejovi? „Je cieľavedomý a presne vie, čo chce dosiahnuť. No niekedy si verí až natoľko, že len ťažko prijíma kritiku zvonku.“

K najväčším Andrejovým medzinárodným oceneniam patrí Excellent Award za poštovú známku od japonského Ministerstva telekomunikácií a pôšt (1991) a druhá cena z medzinárodného Bienále grafiky v Havířove (1992). K Martinovým najväčším trofejám zas patrí špeciálna cena na Bienále detskej ilustrácie v Teheráne spred ôsmich rokov.V posledných mesiacoch vystavoval spolu s matkou vo švajčiarskom Berne, vernisáže ktorej sa zúčastnil aj lichtenštajnský princ.

Všetci traja využívajú svoje maľby, kresby, grafiku a tapisérie aj na charitatívne účely.

ĽUDO PETRÁNSKY