Veľké projekčné plátno sa zaguľatilo do troch žltých slnečníc, no ventilátory na povievanie Kodymových dlhých vlasov a ich milovaná pyrotechnika nemohli chýbať. Aj toto je Lucie, kapela, ktorá sa pravidelným cyklom nahrávanie platne – koncertné turné – a zas štúdio vyčerpala. Skladby, ktoré počas plných dvoch hodín zahrali, vyberali členovia Lucie spolu s fanúšikmi cez internet a tí sa riadili kritériom najväčších hitov, ktoré skupina zhrnula a predstavila už minulý rok.

Osou koncertu boli piesne z albumu Slunečnice, na ktoré sa kapela tak tešila. Škoda, že dve najvýraznejšie vypaľovačky, Ona ví a Karibi, vystrieľali hneď v úvode. Tým viac, že pri zvyšku albumu ide o intímne, prešpekulovanejšie skladby na pozorné počúvanie, živé prevedenie ubralo na ich pestrosti a v nie najlepšom zvuku výstavnej haly Incheba zneli trošku bez hlavy a päty. Napriek tomu práve s novými pesničkami prišli nové nápady na ich úpravu, ktoré naznačili smer, pre ďalší vývoj Lucie celkom zaujímavý. Namiesto jednoznačných gitár v nich totiž naplno vynikli rytmické vrstvy, od tanečných až k tranzu. V tomto bloku predstavila Lucie aj svojho tretieho hosťa (po predkapelách Jany Kirschner a No Name), indického brahmana a hráča na bubienky tabla Maharudru. Žeby inšpirácia etno hudbou? Alebo aspoň tou, ktorá tieto prvky využíva? Tak prečo museli Koller a Dvořák siahnuť do repertoáru dvojice Kodym a P.B.CH.? Nakoniec, hit Neděkujem, vypadněte od Wanastowych vjecy bol jedným z tých energickejších.

Ak by na pódiovej šou Lucie chýbali pyrotechnické efekty, výbuchy a ohne, niečo by s chlapcami nebolo v poriadku. Zdá sa však, že im nič nie je. Chcelo by to však nejaký nápad. Aby Robert Kodym nemusel stále opakovať starý trik s dvakrát odspievaným začiatkom Panica a aby medzi najväčšie hity pribudli tie najnovšie.

Skupinu Lucie uvidíme najbližšie až v roku 2003, po tom, čo na budúci rok vydajú ďalší album. Možno bude všetko inak.

DENISA VOLOŠČUKOVÁ