Vo svojom tele produkujú rôzne enzýmy a pridávajú ich do nektáru, aby vyrobili med. Vosk je vynikajúcim stavebným materiálom a materská kašička najvýživnejším pokrmom pre mladé potomstvo.
Včela je extrémne citlivá na akékoľvek znečistenie svojho domova. Dokáže si v ňom vytvoriť dokonalú klimatizáciu, aby mala vždy optimálnu teplotu. Ak v zime mrzne, včely sa zhlukujú do klbka a navzájom sa ochraňujú. Každá má pridelenú prácu, jedna zbiera med, druhá sa stará o potomstvo a kráľovná kladie vajíčka. Na vrchole znášky vyprodukuje až 2300 vajíčok denne. Ročne je to asi 150- až 250-tisíc, čo je 35 kíl mladých včiel.
Máloktorý živý tvor vrátane človeka dokáže žiť harmonicky v takom početnom spoločenstve. Keď je ich v úli priveľa, časť z rodiny označovanej ako včelstvo odíde. Pre staré hniezdo sa vyberie nová kráľovná, stará odíde s robotníčkami hľadať nový príbytok. Najprv však vyšle prieskumníkov obhliadnuť terén, vyznačiť trasu, ktorou sa dostanú do nového hniezda. Občas ich v tom čase vídať v roji zavesené na stromoch či strechách – niekedy zamestnajú aj požiarnikov, aby ich odstránili a našli im nový úľ.
Biológovia sa už mnoho rokov zaoberajú skúmaním „reči“ včiel a doteraz neprišli na to, čo znamenajú mnohé posunky a pohyby, ktoré včela robí pri stretnutí s druhou včelou. Vie sa len toľko, že týmto tancom si odovzávajú informácie, kde kvitne najviac kvetov, na ktorej lúke rastie agát alebo kam sa neoplatí vôbec letieť.
(maj)
