„Od roku 1990 klesli stavy chovateľov takmer na polovicu. Problémom boli hlavne peniaze, ktoré treba do chovu investovať. Mnohí starí včelári nemajú komu včelstvá a vedomosti odovzdať. Dnes evidujeme asi 20-tisíc chovateľov, z toho je len minimum podnikateľov, väčšinou sú to chovatelia zo záľuby. Tí sa starajú približne o 280-tisíc včelstiev. Ale med od nich stačí na pokrytie našej spotreby,“ hovorí Helena Hatvaniová z ministerstva pôdohospodárstva.
Štát poskytuje dotácie na zazimovanie včiel, keď ich treba prikrmovať, na testovanie úžitkovosti a odolnosti proti chorobám, či na chov včelích matiek. „Na začiatku chovu musia chovatelia viac investovať, ale potom, keď začnú predávať med, sa im náklady bez problémov vrátia,“ tvrdí Hatvaniová.
Horšia ekonomická situácia sa postarala aj o to, že o včely sa mnohí chovatelia nestarajú dôkladne a sú viac choré. Najviac je rozšírený mor, máme niekoľko ohnísk, prevažne na juhu Slovenska. Častým parazitom včelích príbytkov je aj klieštik včelí. Pre tento druh roztoča je včelie telo ideálnym hostiteľom na jeho prežitie a množenie.
Zdravotný stav si musí sledovať samotný chovateľ a platiť za lieky. Najhoršia situácia nastane, keď sa niekto prestane o úle starať a ponechá včely vlastnému osudu. Tie potom pri prelietavaní nakazia aj zdravé včelstvá. (maj)
