O tom, ako Československo rokuje s Microsoftom a mladí odborníci zo Zenitcentra ÚV SZM bojujú so zákernými počítačovými vírusmi. A tiež o tom, prečo už nebude mlieko kysnúť a ako bude vyzerať náš socialistický svet okolo roku 2000. Čítajte čo písali noviny pred dvadsiatimi rokmi.
Mlieko už neskysne, máme lepšie obaly
Bude dosť obalov (7. strana)
Zainteresovaní, a vari i laici, vedia, že chronický nedostatok trvanlivého mlieka na pultoch našich obchodoch spôsobujú problémy s obalmi. Trvanlivosť mlieka podstatnou mierou podmieňuje množstvo vrstvenie rôznych druhov balenia, a práve s výrobou obalov sa doterajší slovenskí producenti nevedeli vyrovnať.
Prednedávnom sa však situácia zmenila. Pracovníci ružomberských Severoslovenských celulózok a papierní uviedli do skúšobnej prevádzky rekonštruovaný papierenský stroj fampa, ktorý vďaka počítačovému riadiacemu systému a iným progresívnym technologickým prvkom spĺňa požiadavky, potrebné na výrobu moderných obalov.
Už počas prvých mesiacov skúšobnej prevádzky Ružomberčania vyrobili viac ako osemnásť ton potravinárskeho kartónu, z ktorého bezmála osemdesiat percent odoslali na analýzy a ďalšie spracovanie do Grafobalu Skalica.
- Nové obalové hmoty, - informoval nás vedúci odbytu SCP Ružomberok, Vladimír Frolo, - by mali pokryť slovenský dopyt po trvanlivom mlieku, ktorého by sa podľa trvanlivosti malo v budúcnosti predávať dokonca niekoľko druhov. Rekonštruovaný papierenský stroj bude vyrábať aj rôzne druhy takzvaného káblového papiera, používaného napríklad pri výrobe izolačných vrstiev elektrických vodičov.
RUDO OCHODNIČAN
Čítajú sa vám noviny zle z monitora? Chcete si ich radšej vytlačiť? Stiahnite si celé vydanie Smeny vo formáte PDF
Máme liek na zákerné počítačové vírusy!
Chrobák v hlave, vírus v pasci (1.-7. strana)
BRATISLAVA (Od nášho redaktora TIBORA BUCHU) - Počítačové vírusy hýbu programátorským svetom. Aj mladí odborníci zo Zenitcentra ÚV SZM dostali chrobáka do hlavy: vymyslieť na vírus pascu. Stalo sa. V súčasnosti reálne existujúce antivírusové programy Zenitcentra - napríklad FGUARD, AGUARD, SCHUARD i ďalšie. Sú prvým obecným súborom, zameraným proti vírusom, ktorý je v Československu k dispozícii.
Zenitcentrum ich je schopné dodať pre ktoréhokoľvek záujemcu u nás. Na uvedený príklad sa však tentoraz dívame predovšetkým ako jeden z mnohých konkrétnych krokov, ktoré dosiaľ toto hospodárske zariadenie ÚV SZM od svojho vzniku - marec 1988 - podniklo na ceste k dosiahnutiu samofinancovania, chozrasčotného spôsobu hospodárenia.
K úspešnému štartu dostalo povolený doping - vlani, v tomto a ešte i v budúcom roku bude môcť rátať s ročnou dotáciou 14 miliónov korún. Pevne sa postaviť na vlastné nohy mu tiež pomáha znížený odvod zo zisku a do najbližšieho januára ešte i zvyšok z určeného balíka devízových prostriedkov, určených predovšetkým na modernú výpočtovú techniku. Vlani plán predpokladal 11,2 milióna korún, no vďaka nižším nákladom a vyšším výkonom dosiahli hospodársky výsledok o 3,1 milióna korún lepší.
Dnes je Zenitcentrum vlastne i výskumným ústavom s povolením zahraničnej obchodnej činnosti. Pri vývoji programov pre osobné počítače rady IBM PC a IBM PS/2 spolupracujú napríklad s firmou ROCC Computers Ltd a firmou Autodesk Ltd, s posledne menovanou najmä v oblasti grafických systémov. Zenitcentrum figuruje ako školiace stredisko obidvoch firiem u nás a zároveň pre čs. zákazníkov. Inými slovami, poskytuje odborné poradenské a konzultačné služby pri výbere programového či technického vybavenia, priamo u zákazníka grafický systém nainštaluje, zaškolí ho a podobne. Jedným z lákadiel v rukách pracovníkov Zenitcentra je česky hovoriaci CAD - systém, po ktorom mnohí konštruktéri v predvýrobných etapách vo fabrikách doslova skočili. Prečo, to nám na niektorých príkladoch vysvetlil vedúci odboru Ing. Vladimír Bureš.
-Na výstave AutoCAD Expo Moskva '88 predstavila firma Autodesk Ltd poslednú verziu grafického systému AutoCAD s označením Release 10, a to tiež v poľštine a ruštine. Keďže Zenitcentrum má štatút autorizovaného školiaceho strediska a distribútora softwarovej produkcie tejto britskej firmy pre čs. zákazníkov, začali sme v októbri 1988 pracovať na českej verzii.
- Preklad všetkých komponentov predstavoval v prepočte asi štyritisíc strán odborného textu. V tomto roku na jar s prekladom skončili a začína prenikať predovšetkým do našich konštruktérskych kancelárií. Konkrétny príspevok Socialistického zväzu mládeže do úsilia ČSVTS dostať do našej predvýroby dvetisíc automatizovaných inžinierskych pracovísk. Posledná, v poradí desiata, verzia grafického systému je zaujímavá tým, že pracuje priestorove, kým jej predchodkyne len plošne. Umožňuje teda šesťnásťbitovému počítaču sprostredkovať konštruktérovi perspektívne až akýsi animovaný film, ktorý sa s užívateľom „prejde" trebárs architektonickým návrhom budovy, po jej okolí, čo výrazne zlepšuje predstavu o celkovom priestorovom i farebnom riešení. Vskutku pekný výsledok práce ľudí z úseku výskumno-vývojovej základne Zenitcentra! Vedúci aplikačno-konzultačného strediska Roman Albrecht sa na ňu díva z pohľadu ekonóma.
- Pri súčasnom všeobecnom nedostatku devízových prostriedkov v pokladni štátnych podnikov nie je určite zanedbateľné, či platí tritisíc libier za anglickú alebo 1200 za českú verziu programového vybavenia. Navyše, náš dvojročný servis mu zaručuje pri poruche výmenu kus za kus bez devíz.
Do popredia tak vystupuje ďalšia prednosť Zenitcentra: ako jediné má toto hospodárske zariadenia u nás možnosť predávať anglický, pritom česky hovoriaci program - ak tak možno kvôli názornosti povedať - za naše koruny. Zvýšený záujem je úmerný tejto výhode.
- Preferujeme predovšetkým školstvo, vysoké školy - zdôrazňuje Ing. Vladimír Bureš. - Česká verzia stojí pre školstvo ani nie 30 tisíc, kým trebárs priemyselný podnik vyjde na 95 tisíc korún. Ako všade vo svete, i my sme lacnejší tam, kde si neobjednajú jeden, ale dva, tri či viac AutoCAD-y.
Dôsledok? Vyše 250 objednávok na takýto bezdevízový AutoCAD. Možnosti Zenitcentra však, žiaľ, napovedajú, že až v druhom polroku 1990 môžu objednávky vybaviť. Na nedávnom 31. ročníku medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Brne pripravili zmluvu o spolupráci s ďalšou takouto americkou firmou Microsoft. Zenitcentrum po podpísaní dohody by sa i v tomto prípade malo stať jedným z hlavných dodávateľov programových produktov firmy do Československa.
Už dnes v Zenitcentre každá koruna investovaných nákladov prináša Zenitcentru 47 halierov zisku. Väčšia kopa pýta viac, a tak v tomto štvrťroku oproti druhému plánu vzrástol o 87 percent. Ešte, keby tomu tempu odpovedal i nárast mzdových prostriedkov. Tak či onak, úvahy o samostatnosti Zenitcentra majú reálny základ.
Ako bude vyzerať Československo v roku 2000? Schválne, skúste to zistiť z tohto textu
Správa zo zasadania Predsedníctva ÚV KSČ (1.-7. strana)
PRAHA (čstk) - Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Československa sa na svojej včerajšej schôdzi zaoberalo návrhom dokumentu o sociálno-ekonomickom rozvoji ČSSR na 9. päťročnicu a ďalšie obdobie, patriaceho k základným materiálom, o ktorých bude rokovať XVIII. zjazd strany.
Zdôraznilo, že kľúčovým článkom tvorby zdrojov na uskutočnenie sociálnych cieľov našej spoločnosti je vytvorenie modernej, výkonnej ekonomickej štruktúry zodpovedajúcej dynamike a perspektívam vedecko-technickej revolúcie a tendenciám vývoja svetovej ekonomiky. Návrh dokumentu bude dopracovaný a po prerokovaní na zasadaní ÚV KSČ predložený na verejnú predzjazdovú diskusiu.
Vzalo na vedomie návrh opatrení na znižovanie dotácií pre výrobu a zahraničný obchod od roku 1990. Prerokovalo kontrolnú správu o tom, ako sa plnia opatrenia, ktoré majú riešiť hlavné nedostatky na úseku vnútorného trhu, a uložilo straníckym orgánom zabezpečiť podporu pri uskutočňovaní vládneho uznesenia.
Oboznámilo sa s vládnymi opatreniami na rozvoj čs. zahraničného cestovného ruchu do roku 2000. Úlohou týchto opatrení je vytvárať podmienky na rozvíjanie socialistického podnikania a nástrojov hmotnej a devízovej zainteresovanosti v záujme urýchlenia rozvoja všetkých funkcií cestovného ruchu u nás. Ráta sa s dynamickým rastom zdrojov na výjazdy čs. občanov do zahraničia v budúcich rokoch.
Predsedníctvo sa zaoberalo aj prípravou porady tajomníkov ústredných výborov komunistických a robotníckych strán členských štátov RVHP pre ekonomické otázky, ktorá sa má uskutočniť v dňoch 9. a 10. novembra tohto roku v Prahe. Delegáciu ÚV KSČ na porade bude viesť súdruh Ivan Knotek.
Zaoberalo sa hodnotením čs. účasti na realizácii Komplexného programu vedecko-technického pokroku členských krajín RVHP do roku 2000. Vzalo na vedomie vládne opatrenie požadujúce dôslednejšie dodržiavanie už prijatých zásad a postupov pri realizácii Komplexného programu v podmienkach našej ekonomiky. Na ďalšiu realizáciu programu je potrebné hľadať aj nové, účinnejšie cesty, ktoré by lepšie zodpovedali tak jeho cieľom, ako aj novým podmienkam.
Vzalo na vedomie informáciu o priebehu a výsledkoch zasadania Výboru ministrov zahraničných vecí členských štátov Varšavskej zmluvy, ktoré sa konala vo Varšave 26 a 27. októbra. Zdôraznilo, že rozvoj spolupráce medzi krajinami Varšavskej zmluvy je trvalé jednou zo základných priorít čs. zahraničnej politiky.
Vzalo na vedomie správu o priebehu a výsledkoch oficiálnej návštevy predsedu vlády ČSSR súdruha Ladislava Adamca v dňoch 24. a 25. októbra v Rakúsku a o priebehu návštevy delegácie ÚV KSČ, ktorú viedol tajomník ÚV KSČ súdruh Miroslav Zajíc, v Sovietskom zväze a Kórejskej ľudovodemokratickej republike v dňoch 18.-26. októbra.
Zmenili sa telefónne automaty na hracie?
Slovenská ruleta (fejtón) - 3. strana
Čoraz viac sa v ostatnom čase množia ponosy na naše spoje, konkrétne na verejné telefónne automaty. Pre ozrejmenie celého problému zašli sme za Jozefom Hnátom, vedúcim oddelenia telefónnych automatov na Správe.
Súdruh Hnát, ako je to s verejnými telefónmi?
Áno. Zaviedli sme nový typ, modernizovali, racionalizovali, zlepšovali a zintenzívňovali, prestavovali...
A výsledok? Dovolať sa je ešte ťažšie ako na starých prístrojoch. Poznáte príčinu?
Poznáme. Sú to jednoznačne nezodpovedné indivíduá, ktoré zámerne poškodzujú a znehodnocujú telefónne automaty ich používaním!
Priznáme sa, že i my sme pred týmto rozhovorom urobili malý pokus. Z dvadsiatich automatov pracovali štyri. Chcete vari povedať, že nezodpovedné indivíduá tvoria väčšinu obyvateľstva?
Vidí sa mi, že ste nepochopili podstatu. Nie všetky automaty, z ktorých sa nemôžete dovolať, sú pokazené.
Čo s nimi teda je?
To je jednoduché. Služba obyvateľstvu.
Keď potrebujeme volať pohotovosť alebo požiarnikov na novom sídlisku, kde ešte nie sú zavedené v bytoch telefóny - a zo všetkých troch automatov široko - ďaleko nefunguje ani jeden, to je služba obyvateľstvu?
Prirodzene. My sme v rámci modernizácie, racionalizácie, intenzifikácie a prestavbácie našich príjmov prerobili telefóny na hracie automaty. Voláme to slovenská ruleta. Za jednu jedinkú korunu ponúkame toľko napätia ako všetky kolibské filmové detektívky dokopy. Ak vyhráte, môžete z nášho automatu volať medzimesto či aj zahraničie zdarma, len za tú jednu korunu. Aj celé hodiny. Alebo vám prístroj vydá obsah celej pokladne. Rovnako sa však môže stať, že sa nedovoláte nikam.
Lenže čo v prípade, o ktorom som vravel. Dieťa má horúčky, štyridsiatky - a telefón síce signál má, aj číslo vykrútŕť možno, aj korunu zhltne, len spojenie s volaným nenadviažete ani za svet? Čo potom?
Tak to máte smolu. Hra je hra.
Ale veď to...
Musíte sa naučiť prehrávať. No a čo je najhlavnejšie: keby presne a bez chyby fungovali všetky verejné telefónne automaty, kto by bol ochotný platiť dve tisícky za zavedenie a ďalších šesť stovák ročne len za vlastnenie telefónu v byte?
MILOŠ ŠČEPKA
Autor: red, tu
