Pojem dobré mravy však Občiansky zákonník nedefinuje, pretože pravidlá dobrých mravov podliehajú vývojovým zmenám v závislosti od zmien v spoločnosti a tiež preto, že v konkrétnom prípade sú okolnosti a prostredie vždy odlišné. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, kde sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom. Pri dobrých mravoch sa nevyskytuje sankcia. Zistenie rozporu nemusí viesť k právnym dôsledkom.

Druhá novela zákona o ochrane spotrebiteľa platná od 1. 1. 2000 rozšírila dovtedajšiu právnu úpravu o príkaz, aby predávajúci nekonal voči spotrebiteľovi v rozpore s dobrými mravmi. Podľa tohto zákona sa teda porušením dobrých mravov rozumie konanie, ktoré:

a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazujú zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.