FOTO SME – JÁN KROŠLÁK

BRATISLAVA – Smrť batoľaťa v nemocničnej postieľke je podľa detských lekárov a sestier veľmi ojedinelá. V Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave majú vyše 460 detských lôžok. Sestričky II. detskej kliniky si nespomínajú, že by mali dieťa, ktoré by si prestrčilo hlavu cez mriežky.

Na podobný prípad si nepamätajú ani lekári. „Za takmer 40 rokov sa niečo také nestalo. Prepchávajú si ruky, nohy, ale hlavu by cez medzeru nedostali,“ povedal primár kliniky Jozef Lukáč.

Postieľka musí byť primeraná veku

Nemocnice na Slovensku by mali mať rovnaké typizované detské postieľky. „Postele sa nakupujú len od certifikovaných výrobcov zdravotníckych pomôcok,“ hovorí Helena Klöcklerová, zástupkyňa riaditeľa pre ošetrovateľskú starostlivosť Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.

Kovové postieľky sa dodávajú v rozličných veľkostiach a deti sú v nich umiestňované podľa veku. Najmenšie sú novorodenecké, väčšie deti majú postieľku dlhú 100 alebo 120 centimetrov, ktorá má medzery medzi mriežkami len 8 centimetrov, väčšie deti do 6 rokov sú v postieľke dlhej jeden a pol metra, na ktorej sú medzery medzi mriežkami deväťcentimetrové. „Nie je možné, aby dieťa prestrčilo hlavu cez takúto medzeru,“ hovorí H. Klöcklerová.

Staršie deti ležia v nemocniciach na veľkých posteliach, ktoré už nemajú bočnice, mriežky s medzerou 16 centimetrov sú len pri hlave a pri nohách. 16 centimetrov už malej detskej hlave na prestrčenie stačí. V takýchto posteliach však spávajú len väčšie deti, staršie ako 6 rokov, u ktorých sa predpokladá, že sú jednak už rozumnejšie, a prípadne by vedeli kričať o pomoc.

Prestrčiť hlavu či celé telo pomedzi mriežky dieťa dokáže, ak sú vykrivené alebo uvoľnené. Postele v nemocniciach sú často staré, ak dieťa mriežkami silno lomcuje, môže sa stať, že sa niektorá uvoľní. Isté riziko hrozí, ak je malé dieťa v postieľke, určenej pre väčšie deti.

Spadnúť z postele sa nedá

Pád dieťaťa z postieľky by podľa pracovníkov nemocnice mal tiež byť vylúčený. Postele majú posúvateľné bočnice. Aj keď sú však stiahnuté úplne dolu, stále sú asi tridsať centimetrov nad plochou postele.

Čo však dieťa dokáže urobiť, sa podľa lekárov nedá nikdy presne odhadnúť. Aj novorodenec, o ktorom by to nikto nepredpokladal, sa môže tak pohnúť, že spadne. „Pohyblivosť dieťaťa v ktoromkoľvek veku, aj u novorodenca, je veľmi individuálna. Podľa štatistík sú detské úrazy na prvom mieste v príčinách detských úmrtí. Stačí naozaj sekunda, čo zodpovedná osoba nedáva pozor,“ hovorí detská lekárka Katarína Vicianová.

V každom prípade by však mal byť nablízku personál, ktorý včas zasiahne. Predpisy na detských oddeleniach nestanovujú, ako často by mala sestra ísť dieťa skontrolovať. Detské oddelenia majú poväčšine presklenené steny, sestry zo sesterskej izby by mali vidieť do izieb svojich malých pacientov.

Úrazom detí v nemocnici môže do istej miery predísť aj prítomnosť matky, ktorá je s ním hospitalizovaná. Charta práv pacienta hovorí, že s dieťaťom mladším ako šesť rokov by mala byť prijatá aj matka. Má to predovšetkým veľký psychologický význam – dieťa nezažíva taký šok z neznámeho prostredia, matka predstavuje bezpečie. Zároveň ho matka dokáže upokojiť a zabaviť – na to sestričky čas veľmi nemajú – a je istou kontrolou práce sestier.

BARBORA TANCEROVÁ

V sobotu večer sa v nemocnici vo Veľkom Krtíši udusil medzi mriežkami detskej postieľky jedenapolročný Nikolas Bartoš. Odborníci si myslia, že pravdepodobnosť takejto tragédie je veľmi nízka. Mohla sa však stať kdekoľvek na Slovensku. Polícia prípad vyšetruje ako trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti. Trest sa môže v podobných prípadoch pohybovať od šiestich mesiacov až do piatich rokov.

Otec František Bartoš si ešte ani včera nedokázal presne vysvetliť, čo sa jeho synovi stalo: „Chlapca sme odviezli na pohotovosť v sobotu. Nevedeli sme, koľko liekov vlastne pojedol. Dali ho do nemocnice, urobili výplach žalúdka a na druhý deň sme si mali po neho prísť. Na tomto oddelení ležal už viackrát a vždy sme boli spokojní. To že zomrel, nám na druhý deň prišli oznámiť policajti. Zatiaľ neviem, ako budeme v tomto smere postupovať. Najprv sa musíme zo všetkého spamätať.“

(eta)

Najčastejšie úrazy detí do 15 rokov

Pády z výšky (z nábytku)

Úrazy ostrými predmetmi

Popáleniny (horúcou tekutinou, horúcimi predmetmi, plameňom)

Vek, kedy malo dieťa prvý úraz

menej ako 5 rokov – 51,2 % (väčšina úrazov nastala v domácnosti)

okolo 5 rokov – 15 %

Počet hodín, ktoré dieťa strávi bez dozoru

4 a viac – 19 %

maximálne 1 h – 18 %

vôbec – 43 %

Zdroj: Projekt Bezpečný domov, zameraný na prevenciu úrazov detí v domácnosti.