Iba jediná žena olympijskej histórie vyhrala kombináciu hladkého a prekážkového šprintu – Holanďanka Francina (Fanny) Blankersová-Koenová v Londýne 1948. Reprízu historickej kombinácie hneď dva razy chystala Američanka Gail Deversová. V Barcelone 1992 i v Atlante 1996 zvíťazila na stovke. Oveľa obľúbenejšie prekážky však v oboch prípadoch pokazila. V momente, keď sa súperky z úctivej vzdialenosti pozerali, ako si Gail letí v ústrety nevšednému triumfu.

Jej typické dlhé nechty rýchlo kmitali v smerovke zlato, dlhé čierne vlasy zvýrazňovali estetický zážitok. Všetko sa zdalo jasné, ale Deversová v Španielsku i v Georgii zakopla tesne pred cieľom. V Sydney 2000 sa zase zranila. Jednoznačne najlepšia prekážkarka posledného desaťročia na olympiáde prekážky nikdy nevyhrala.

„Boh mi asi neprisúdil vyhrať pod piatimi kruhmi obľúbenú disciplínu. Bojovala som so zranením, ako sa dalo, noha však príliš bolela. Na tretiu prekážku som už sotva vyskočila,“ presmutne komentovala austrálske nešťastie Gail.

Američanka sa nikdy nesťažovala na nepriazeň osudu. Naopak, dcéra baptistického kňaza nachádzala vo viere v Boha oporu. Dokázala nemožné. Barcelonskú olympiádu vyhrala sedemnásť mesiacov po tom, čo jej hrozila amputácia oboch nôh.

Keď predbehla brata

Narodila sa síce na severozápade v Seattli (19. novembra 1966), ale otec-pastor sa vybral za svojimi ovečkami do slnečnej Kalifornie, keď bola mladšia zo súrodencov Deversovcov ešte malá. Neposedná, rýchla, hravá, bavilo ju všetko na svete. Až sa raz stavila so starším bratom Parentheisom a jeho kamarátmi, kto vyhrá na školskom ihrisku v San Diegu šprintérsky súboj. Dvanásťročná Gail zvíťazila „ľavou zadnou“. Bola jasnou športovou líderkou strednej školy Sweetwater High School. Jednotkou v behoch i skokoch.

Ponuky na štipendium sa hrnuli, ona siahla po tom najrenomovanejšom – na California University v Los Angeles (UCLA). Tam si ju všimol atletický mág, slávny Bob Kersee. Tréner zohnal mladej Gail lístky na olympijské zápolenia v Los Angeles 1984 a pripomenul, že na ďalších hrách bude štartovať i ona. Dievča videlo na vlastné oči, ako atléti z Kerseeho skupiny získali sedem zlatých medailí.

Keď jej padali taniere z rúk

Do Soulu Deversová skutočne išla, dva razy však skončila v semifinále. Búšilo jej v hlave, taniere padali z rúk. Daň nováčika, sklamanie, ktoré mladučké dievča zvyknuté na úspechy i blahobyt prebolí? Psychická labilita atlétky, ktorej všetko išlo? Lenže Deversová prišla domov a nevypadávali jej iba taniere, strácala pamäť. Zbláznila som sa – víri jej hlavou – až lekári vyslovili krutý ortieľ. Gail Deversová má zväčšenú, takmer nefungujúcu štítnu žľazu.

O chĺpok unikla rakovine, diagnózu odhalili včas. Doktori liečbu urýchľovali. Práve ožarovanie jej takmer spálilo nohy. „Vraj, ak by som chodila na terapiu ešte dva dni, museli by mi amputovať nohy,“ spomínala na začiatku 1991. V apríli deväťdesiatjeden sotva prepochodovala jedno kolo atletickej dráhy. O mesiac neskôr bežala prekážky. Prvé od soulskej olympiády, za skvelých 13,28 s.

Keď sa „sporila“ s Otteyovou

O rok v Barcelone je v šprinte cez prekážky už favoritkou číslo jeden, ale na prekvapenie všetkých vyhráva najskôr hladkú stovku. Vo svojej disciplíne ľahkonohá atlétka (162 cm, 52 kg) beží nad prekážkami s jasným náskokom. Zakopla o poslednú, do cieľa sa doslova dokotúľa na piatom mieste.

Americkú atlétku vtedy schmatla tvrdohlavá túžba vyhrať na veľkých pretekoch obe trate. Podarilo sa jej to už na MS ‘93 v Stuttgarte. Jamajská krásna dáma Merlene Otteyová je však dodnes presvedčená, že stovku vyhrala ona. Novodobá technika, ktorá má tiež svoje slabiny, prisudzuje pár tisíciniek k dobru Deversovej. Výrok ex equo vtedy nejestvoval. Prekážky potom Gail vyhrala ľahko.

Keď na svetovom šampionáte, tak aj na olympiáde, zaumienila si Gail. V Atlante trochu v tieni svetového rekordu Kanaďana Donovana Baileyho zvíťazila na hladkej stovke znovu. Ako v Stuttgarte, opäť zásluhou cieľovej kamery a rozhodnutia rozhodcov, proti ktorému zase protestuje jamajská výprava a Merlene vyhlasuje už ostrejšie: „Nevyhrala Deversová, ale jej vrkoč, v cieli bola prvá moja hruď.“

Cieľová fotografia nevyvracia, ani nepotvrdzuje názor Jamajčanky. Prekážkarský nízky predklon skutočne hodí husté čierne vlasy Gail dopredu. Fotobunka zachytáva prvú časť tela. Hruď, ktorá je podľa pravidiel prvoradá, nie je vidno. V tomto prípade vyhráva Deversová doslova a do písmena o vlasy.

Keď prekážky ostávajú prekážkami

Nad prekážkami sa jej však úspech vo výnimočnej kombinácii na najväčšom športovom sviatku stále vyhýba. V Atlante pokazila beh technicky, o posledné prekážky sa potkýnala, do cieľa sa „potácala“ štvrtá. A do tretice všetko najhoršie. V Sydney sa po piatej prekážke v semifinále pre zranenie vzdala.

Šesťnásobná majsterka sveta (100 m, 100 m prekážky, štafeta 4 x 100 m), trojnásobná olympijská víťazka (100 m a štafeta) Gail Deversová sa vlani na posledných MS v Edmontone v 35 rokoch opäť dostala do majstrovskej formy. Smola sa jej však začala lepiť i na svetovom šampionáte. Rozbehy a semifinále zvláda technicky perfektne. Vo finále opäť zakopáva. Nie vždy sa jej darilo zosúladiť rýchlosť a techniku. Predstihla ju o osem rokov mladšia krajanka Anjanette Kirklandová. O necelý mesiac na Hrách dobrej vôle v Brisbane však Gail nad Kirklandovou zvíťazila.

„Na sto metrov som už pomalá. Mojou nádejou sú prekážky,“ povedala po Edmontone Gail. Či budú ešte v Aténach 2004, zostáva otázkou. Deversová sa cez prekonávanie životných úskalí prepracovala k filozofii pozitívneho myslenia v každej situácii. Preto ju ani po prehrách nikto nevidel v sklamanej póze. „Šport a pohyb učia napĺňať sny. Dennodenne, v malom i vo veľkom,“ zamýšľala sa americká atlétka v roku 1996 nad zmyslom vtedy novej Nadácie Gail Deversovej, ktorá podporuje všetky formy zdravého životného štýlu. Aj to našepkáva, že Američankina obdivuhodná dlhovekosť ešte nenapísala posledný ročník úspechov.