Činohra Slovenského národného divadla Bratislava * Jean-Claude Grumberg: Krajčírky * Dramaturgia: Darina Abrahámová * Réžia: Peter Mikulík * Hrajú: Ingrid Timková, Kamila Magálová, Zuzana Kocúriková, Helena Krajčiová, Diana Mórová, Božidara Turzonovová, Marián Labuda a ďalší * Premiéra 6. 4. na Malej scéne

Krajčírska dielňa francúzskeho žida poľského pôvodu pána Léona má výhľad do dvora, ale predsa aj pod jej oknami sem-tam zahrá verklikár osudov a dejín. Nielen Francúzsko, ale celá Európa prežíva práve zvláštne obdobie. Vojna sa skončila, zabudnite.

Obete prenasledovania, vdovy a matky po deportovaných nám začínajú liezť na nervy. Prečo sú také hysterické? Majú na dôchodok právo? A sú to vôbec Francúzi - s takým nosom? S hrmotom prichádza štátna byrokracia, konkurencia, zákazníci a odbory. Nová doba si vyžaduje, aby pracovníčky neboli tehotné, nemali deti, manželov, traumatizujúcu minulosť, ba ani prítomnosť, ktorá by ich priveľmi rozrušovala. V záujme produktivity práce je potrebné zabezpečiť, aby krajčírky ani ich blízki podľa možnosti neumierali. Najlepšie by bolo, keby ani nežili. Aj tak majú šičky nárok len na konfekciu. Lenže, aké kabáty by sme si prezliekali, keby nebolo krajčírok? Hra nazvaná jednoducho Krajčírky nemá výraznejšiu dejovú líniu s gradáciou napätia. Autor podelil text na obrazy, ktoré k nám prichádzajú jeden za druhým ako staré plátna či mierne zožltnuté pohľadnice s čitateľným dátumom odoslania. Detaily životov krajčírok sú síce jemné, ale bolestivé ako pichnutia do prsta.

Marián Labuda ako nervózny majiteľ salónu pán Léon bol absolútne vo svojej koži v početných komickejších výstupoch. Nie celkom mu však sedeli civilnejšie polohy, vrátane náročného monológu, v ktorom sa mu nepodarilo oslobodiť od hereckej rutiny. Tichá, akoby len tušená silueta jeho ženy Hélene vynikne najlepšie na záver, keď sa odkryjú nielen jej nočné mory, ale i jej dobrota. Ingrid Timková hrá svoju dobrú Simone s obdivuhodnou disciplínou. Diana Mórová, tentoraz ako prostoreká Mimi, prezentuje stále výraznejší komediálny talent. Autorom menej jasne je prekreslená postava Marie v podaní ďalšej nadanej komičky Heleny Krajčiovej. Gisele Kamily Magálovej je životom i manželom bitá, zatrpknutá, a predsa veľmi vitálna žena. Zuzana Kocúriková vďačnú postavu nenávidenej Pani Laurence dokázala premeniť na viaceré góly presne trafené do hľadiska. Žehliari - tak Vladimír Durdík ako aj Branislav Bystriansky, hovoria síce málo, ale svoje povedia.

Jedným z najvýraznejších aktérov inscenácie je však scéna a kostýmy. Scénografka Alexandra Grusková zostala verná dobe i charakterom, odviedla štýlovo čistú, profesionálnu robotu, ktorú by jej iste odobril aj náročný pán Léon. A zvlášť vynikajú náročné úpravy účesov.

Je dobré, že slovenské javisko konečne objavilo Grumberga práve hrou, v ktorej autor hovorí o veciach jemu bolestne známych. Grumbergov pohľad na obete i vrahov, je nepatetický a až prekvapujúco netendenčný. Režisér Peter Mikulík sa na Malej scéne predstavil produkciou poctivo ušitou z dobrého materiálu. Najnovší kus Činohry nie je nijakým výstrelkom módy, jeho tradičný strih je utrafený na mieru živým i mŕtvym, čo je v prípade inscenácií - na rozdiel od Léonových oblekov - pochvala.