Personálne otázky boli pre túto koalíciu vždy najťažšie zdolateľnou prekážkou. Nie je pre ňu múdrejšie vzdať sa rekonštrukcie vlády?
„Personálne otázky sú citlivým problémom každej koaličnej vlády. Tu sa však primárne neriešia otázky rekonštrukcie. Je to riskantná snaha riešiť mocenské pomery v koalícii. Tomu zodpovedá aj doterajší priebeh rekonštrukcie. V situácii, keď sa reforma verejnej správy stala politicky nepriechodná, odštartoval sa projekt rekonštrukcie vlády. Treba povedať, že je to hra o čierneho Petra.“
Ako zvládol svoju úlohu prezident Schuster, ktorý napriek nesúhlasu premiéra dočasne poveril výkonom funkcie ministra vnútra Jána Čarnogurského?
„Prezident uplatnil svoje ústavné kompetencie a rozhodol v súlade s ústavou. Toto rozhodnutie však odráža stupňujúcu sa animozitu prezidenta voči predsedovi vlády. Emócie nemôžu byť rozhodujúcim faktorom pri vytváraní rozhodnutí politikov. To by si mali uvedomiť všetci najvyšší ústavní činitelia.“
Súhlasíte s hodnotením premiéra, že jeho návrh na vymenovanie Ivana Šimka za Pittnerovho nástupcu je odpoveďou na nelojalitu KDH a J. Čarnogurského?
„Problémom nie je nelojalita ministra Čarnogurského k premiérovi. Dzurinda nesie v sebe hlboký politický komplex voči Jánovi Čarnogurskému a KDH. Je to faktor, ktorý sprevádzal kroky predsedu vlády od jeho nástupu do úradu. V deň vyhlásenia výsledkov volieb som verejne vyjadril obavy, či je Dzurinda osobou, ktorá dokáže svojou vnútornou silou zvládnuť taký významný úrad, ako je post predsedu vlády. Dnes musím konštatovat, že túto úlohu nezvládol.“
Premiér je teraz v spore aj s vládnymi partnermi. Považujete za reálne, aby sa dohodli, že zostavia novú vládu bez Dzurindu?
„Dnes už je koalícia taká vnútorne fragmentovaná, že len veľmi ťažko bude hľadať spoločnú politickú vôľu, aby zmenila premiéra.“ (sp)
