KÚPELE SLIAČ A KOVÁČOVÁ: Sprivatizoval ich bývalý Mečiarov minister zdravotníctva Viliam Soboňa klasickým mečiarovským spôsobom - priamym predajom za 151 miliónov korún. Nové vedenie FNM po voľbách v roku 1998 odstúpilo od privatizačnej zmluvy s jeho spoločnosťou Corvas. Dôvodom bolo neplnenie zmluvných podmienok - vytvorenie pracovných miest a vydanie zamestnaneckých akcií. Soboňa obvinenie fondu odmietal a rozhodol sa nepodriadiť jeho rozhodnutiu. Výsledkom bolo niekoľko incidentov priamo v kúpeľoch, pri ktorých sa obe strany - fond aj Soboňa - spolu s ozbrojenými ochrancami domáhali svojich práv. Kauzu stále rieši súd.
DUDINSKÉ KÚPELE: FNM ich získal späť odstúpením od privatizačnej zmluvy s firmou SPA-Novum, pre neplnenie jedného z článkov zmluvy.
PIEŠŤANSKÉ KÚPELE: Kúpil ich za hlboko podhodnotenú sumu Karol Martinka, manžel Mečiarovej poradkyne. Späť FNM sa vrátili po mimosúdnej dohode s jeho firmou Vadium Group. Napriek tomu trestné stíhanie Martinku za podvod pokračovalo. Martinka teraz žije v Rakúsku, ktoré ho nevydalo, lebo rakúske zákony privatizačný podvod nepoznajú.
NAFTA GBELY: Jej privatizácia získala prívlastok „lúpež storočia“. Postaralo sa o ňu mečiarovské vedenie FNM a Vladimír Poór. Jeho firma Druhá obchodná kúpila za 500 miliónov korún podnik, ktorého hodnota sa vtedy odhadovala na viac ako 3,2 miliardy korún. Od nástupu novej vlády sa snahy o nápravu privatizácie sústredili najviac práve na Naftu. Rozdielne názory na spôsob vrátenia podniku stáli hlavu vtedajšieho šéfa FNM Ľudovíta Kaníka. Napokon sa akcie Nafty vrátili štátu na základe spochybnenia zákonnosti privatizačnej zmluvy, ktorá potom bola vyhlásená za neplatnú.
VSŽ: Ukážkový príklad klientelistickej privatizácie. Mečiarovský minister dopravy Alexander Rezeš najprv zvýhodnil VSŽ pri preprave tovaru na železniciach a postupne sa mu podarilo prepracovať k ovládnutiu väčšinového balíka akcií podniku. Privatizácia bola aj príkladom chybného prístupu HZDS, klientelizmus obhajovalo snahou o vytváranie domácej kapitálotvornej vrstvy. V prípade VSŽ zlyhal manažment a podnik stál pred krachom. „Vyhnanie“ Rezeša z VSŽ stálo štát stovky miliónov korún. (jj)
