BRATISLAVA - Reprivatizácia by podľa ekonómov znamenala odklon Slovenska od kritérií normálneho štátu. „Bolo by to znárodnenie, ktoré by povesť krajiny v očiach investorov totálne zničilo. Pochybujem, že by sa potom akýkoľvek seriózny investor odvážil vrátiť na Slovensko a prípadne tu niečo privatizovať,“ varoval analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Podľa neho sú akékoľvek nahlas vyslovené úvahy o reprivatizácii rovnako nebezpečné, ako ich naplnenie.
Upozornil, že medzi reprivatizáciou a nápravou privatizácie, ktorá bola po voľbách v roku 1998, je zásadný rozdiel. „Vrátenie majetku štátu je možné v prípade, že privatizácia bola právne spochybnená,“ dodal.
Na právnych argumentoch postavilo nápravu privatizačných rozhodnutí aj vedenie Fondu národného majetku, ktoré nominovala po voľbách Dzurindova vláda. Náprava sa tak nediala na základe očividnej nevýhodnosti mečiarovskej privatizácie, ale hľadali sa možnosti, ako právne spochybniť privatizačné zmluvy.
Niektoré veľké privatizačné a reprivatizačné kauzy ako Slovnaft, VSŽ alebo Piešťanské kúpele sa riešili aj inými spôsobmi, väčšinou mimosúdnou dohodou.
JURAJ JAVORSKÝ
