Tu sa skutočne pozdrav používaný v celom islamskom svete vrátane Turecka nenosí. Platia tu vojenské a univerzálne pravidlá, medzi zelenými stanmi vládne poriadok a panuje disciplína. Teda javy, ktoré sa smerom na východ stávajú vzácnosťou a v Afganistane nemajú napríklad žiadnu váhu.

Turci sú jedinými moslimami medzi štyri a pol tisícami príslušníkov medzinárodných mierových zborov (ISAF), ktoré majú do krajiny s 23-ročnou vojnovou minulosťou zasiať aspoň zárodky rešpektu k zákonom, majú pomôcť obyvateľom pochopiť, aký dôležitý je pre život poriadok, pokoj zbraní a stabilná vláda.

Nezdá sa však, že by Turci boli na svoju náboženskú spriaznenosť s Afgancami nejako zvlášť hrdí. Major Can Öz nás stále pozoroval, či sme si všimli záplavu portrétov legendárneho tureckého vodcu Kamala Atatürka, ktorý v Turecku oddelil náboženstvo od štátu a spustil reformy vo vtedy zaostalej krajine. Nad pozlátenou bustou sme to už nevydržali a vydali sme niekoľko obdivných povzdychov. Zjavne ho to potešilo a vyhlásil: „Nebyť jeho,“ ukázal na zlatú hlavičku prstom,“ tak by to u nás vyzeralo ako tu.“ Major nedokázal skryť známky znechutenia nad afganskými bratmi vo viere. „To on zhodil z našich žien čadry, a pomohol nám zaradiť sa medzi civilizované štáty,“ vraví hrdo.

Keď sme sa s majorom a tureckou hliadkou prechádzali po kábulských rozbitých uliciach, Can Öz bol zdesený správaním afganských mužov, ktorí európske, najmä ženské tváre obzerali s takou drzosťou, že sa chvíľami tureckým vojakom chvel prst na spúšti. Afganské ženy chodia úplne zahalené a Európanka s odkrytou tvárou pôsobí na dav dychtivých mužov ako polonahá.

K vojakom s polmesiacom na uniforme sa však obyvatelia Kábulu správajú vrelo. Rozhodne ich prijímajú lepšie ako príslušníkov západných armád, najmä Britov, ktorí sa v 19. a 20. storočí trikrát neúspešne pokúsili Afganistan pokoriť a obsadiť. Dodnes im to horkokrvní horali nemôžu zabudnúť, a preto je ich mierová misia trochu problematická. Briti navyše velia jednotkám ISAF, a zdá sa, že budú celkom radi, keď sa tejto dôstojnej úlohy zbavia. Žezlo by mali po nich prebrať Turci.

K tureckým vojakom dorážajú afganské deti a snažia sa prehodiť niekoľko anglických viet: „How are you… What is your name?“ Konverzácia je obojstranná. Príslušníci ISAF majú v popise práce byť priateľskí k miestnemu obyvateľstvu, komunikovať s ľuďmi, pokiaľ to neohrozuje ich bezpečnosť či bezpečnosť Afgancov a tváriť sa prívetivo, aj keď prst na spúšti by mal byť vždy pripravený.

Pre afganské deti je však samopal niečo ako pre naše plyšový medvedík a rozhodne im zbrane v pohotovosti nebránia ťahať vojakov za brašne s plnou poľnou a veselo do nich dorážať. „Mohli by sme skúsiť hovoriť aj po turecky, niekoľko podobných slov s afganskou perzštinou máme, ale oni na nás vždy vyrukujú s angličtinou,“ usmieva sa major, ktorého deti zjavne rozčuľujú menej, než dospelí muži so známkami agresie v očiach.

Zatiaľ je v Kábule v rámci misie ISAF 277 Turkov. V týchto dňoch však z Ankary do Kábulu prišiel generál Akin Zorlu, ktorý vyslovil definitívny súhlas s tým, že Turecko prevezme po Britoch na svoje plecia velenie nad mierovou operáciou v Afganistane.

Vo štvrtok opačným smerom do Ankary odletel šéf dočasnej afganskej vlády Hamíd Karzaj, aby ubezpečil svojich tureckých priateľov, že ich veľmi, veľmi potrebuje. Bez mierotvorcov by sa zrejme žiadna vláda neudržala v kresle dlhšie ako týždeň. Pokiaľ všetko dopadne podľa predstáv oficiálneho Kábulu, do júla by malo do Afganistanu doraziť ešte asi 800 tureckých vojakov. „Máme dostatočné skúsenosti,“ tvrdí major Öz. „Slúžili sme v Kosove, Bosne aj v Macedónsku, tu je to však veľmi obtiažne.“ Turecko sa najprv obávalo obrovskej zodpovednosti, ktorú so sebou velenie mierovej misie v Afganistane prináša. Pred ním jednoznačne túto poctu odmietlo Nemecko, okrem toho Turci argumentovali tým, že nemajú na podobné gigantické akcie dostatok peňazí. USA a Veľká Británia prisľúbili Ankare drobnú výpomoc, zatiaľ sa hovorí o dvoch stovkách tisícov dolárov. Práve imidž vyvolala u niektorých členov ISAF pochybnosti. Istý britský dôstojník citovaný španielskou agentúrou EFE povedal, že Turkom skôr ide o vlastný imidž ako o nastolenie mieru.

Turci sa totiž na Afgancov pozerajú tak trochu ako na mladších, nie priamo najvydarenejších bratov. „Tu ste na tureckej zemi, tú šatku si môžete pokojne z hlavy zložiť. Nikto na vás nebude pokrikovať ani vás drzo okukovať,“ hovorí pyšne major a v duchu určite Afgancom praje, aby si medzi sebou rýchlo našli svojho Atatürka.

Autor: JAROMÍR ŠTĚTINA agentúra Epicentrum, Kábul pre SME