Londýn 6. apríla (TASR) - Americkí černošskí právnici odštartovali občianskoprávny spor s potenciálne ďalekosiahlymi dôsledkami - žiadajú totiž kompenzácie za otroctvo. Má ale cenu lipnúť na minulých krivdách, keď Afroameričania slávia viditeľné úspechy, čo potvrdzujú napríklad aj Oscary udelené černošským hercom?, pýta sa na svojej webovej stránke BBC.
Američania, teda aspoň belosi, by radi verili, že otroctvo je už dávno uzavretá kapitola. Vyčistená morálna škvrna. Lenže ono to tak nie je. Otroctvo dodnes vrhá dlhý tieň na energickú, prosperujúcu superveľmoc.
Podľa štatistiky 40 percent černošských detí v USA vyrastá v chudobe. Černošský novorodenec s 25 percentnou pravdepodobnosťou skončí vo väzení. U belošských chlapcov je táto pravdepodobnosť len štvorpercentná.
Každý oslobodený otrok mal pôvodne dostať 40 akrov pôdy a mulicu - samozrejme sa to nikdy nestalo. V skutočnosti mnohí bývalí otroci nemalí inú možnosť, len ďalej slúžiť svojim pánom. Keď odišli do miest s rozvíjajúcim sa priemyslom, žili v getách a ich "druhoradosť" bola zakotvená v zákonoch a predsudkoch.
Za ostatých 50 rokov sa ale veľa zmenilo. Afroameričania získali rovné občianske práva, a prestali byť vzácnosťou medzi strednou triedou. Herci ako Denzel Washington, Will Smith či Halle Berryová sú zárukou kasového úspechu. Od športových hviezd, akými sú Michael Jordan či Tiger Woods, cez populárnu skupinu Destiny's Child až po vojnového hrdinu Colina Powella, černošský úspech už nie je výnimkou.
Existujú však ešte miesta, kde by reči o zlepšení údelu Afroameričanov vzbudili len pohrdlivý úškľabok. Napríklad Mississippi. Tamojšia belošská väčšina trvá na tom, že na štátnej vlajke bude znak Konfederácie z vojny Severu proti Juhu aj napriek tomu, že pre černochov symbolizuje otroctvo. Alebo v centre Detroitu, kde noc čo noc vozia sanitky do nemocníc obete prestreliek. Vždy sú to černosi, pretože belosi v drsných detroitských štvrtiach nebývajú.
Segregácia existuje i v hlavnom meste. Dve tretiny Washingtončanov sú čiernej pleti, ale na prosperujúcom severozápade mesta stretnete len čierne slúžky, ktoré sa ponáhľajú za prácou do veľkých domov.
Černošskí právnici podali preto žalobu na americké korporácie, ktoré priamo ťažili z otrockej práce, a žiadajú od nich kompenzácie. Nechcú individuálne odškodné pre milióny potomkov bývalých otrokov, ale aby žalovaná strana investovala do mestských, prevažne černošských škôl a do finančne dostupného bývania.
Možno, že svoj spor nevyhrajú, no možno prinútia svojich spoluobčanov, aby sa znovu zamysleli nad tým, čo otroctvo prinieslo ich krajine, ako vďaka nemu rozkvitla a aký vplyv má na ňu ešte dnes.
