Ruský prezident Vladimir Putin znovu vstúpil na tenký ľad. Vo štvrtok pricestoval do Moskvy iránsky minister zahraničia Kamál Charrazí a Putin sa snaží presvedčiť Američanov, že predaj ruských zbraní do Iránu a podpora iránskeho jadrového priemyslu, o ktorých s Charrazím včera rokoval, nijako nepoškodzujú americké záujmy.

Návšteva iránskeho ministra zahraničia sa pôvodne mala uskutočniť už vo februári, ale Rusi ju odložili. Americký prezident George Bush vtedy totiž pomenoval os zla. Do skupiny štátov, ktoré sú potenciálnymi nepriateľmi USA, zaradil aj Irán. Obvinil ho, že vyvíja zbrane hromadného ničenia.

Putin od 11. septembra vyhlasuje, že v boji proti terorizmu stojí pevne po boku USA. Práve preto návštevu iránskeho ministra radšej odložili. Moskva sa obávala, že by to mohlo narušiť vzťahy s Washingtonom.

Situácia sa mierne upokojila. Najdôležitejšie však je, že ruskí výrobcovia zbraní vidia v Iráne nádejného zákazníka. Rusko a Irán spolupracujú aj na výstavbe jadrovej elektrárne v Iráne, ktorá má byť dokončená v roku 2004.

Rusko a Irán rozvíjajú spoluprácu už niekoľko rokov. Koncom roka 2000 Rusi odstúpili od rusko-americkej dohody o zákaze predaja konvenčných zbraní Iránu a uvoľnili si cestu na začatie rozhovorov. V decembri 2000 navštívil Teherán ruský minister obrany. Nasledovala návšteva iránskeho prezidenta Chatámího v Rusku. V októbri 2001 Rusi a Irán podpísali dohodu o vojenskej spolupráci a predaji zbraní v hodnote do 300 miliónov dolárov ročne. Teherán vyhlasuje, že nimi zásobuje Severnú alianciu, vojenské zoskupenie bojujúce proti Talibanu v Afganistane.

Putin včera operoval na hrane. Na jednej strane nechce stratiť dobré vzťahy s Amerikou, na druhej musí rešpektovať vlastných bossov zbrojárskeho a jadrového priemyslu.

(zo, čtk)