a pomáhať rozvoju územia. Jeho prejav sledovali asi dve desiatky protestujúcich súkromných vlastníkov lesov i občanov z neďalekých dedín. Nápisom na transparente „Pán minister, postavili ste si pomník na našich pozemkoch, to sa v Európe nerobí“ dávali najavo svoj nesúhlas s postupom vlády. Tá národný park schválila 13. februára.

„Najprv mali vytvoriť podmienky na vznik národného parku. Až potom môžu od ľudí čakať, že obmedzia na jeho území poľnohospodársku i lesohospodársku činnosť,“ tvrdia protestujúci súkromníci. Už niekoľko dní zbierajú podpisy na petičné hárky, ktorými žiadajú vládu, aby zriadenie národného parku podporila vybudovaním infraštruktúry v dotknutých obciach.

„Národnú prírodnú rezerváciu Kečovské škrapy pre burinu ani nevidieť. Postavili sa k tomu neodborníci a zakázali pasenie. Kedysi tam roľníčili obyvatelia a pásli tam kravy i kozy,“ posťažoval sa člen petičného výboru a súkromne hospodáriaci roľník Zoltán Ferdinand. „Zamestnávam pätnásť ľudí, stav pracovníkov chcem rozšíriť. Obávam sa však, že pre obmedzenú výrobu ich budem musieť skôr prepúšťať.“ STELA KRAUSOVÁ

Slovenský kras je najväčším krasovým územím na Slovensku. Jeho jaskyne a priepasti boli v roku 1995 zapísané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva. UNESCO ho v roku 1977 zaradilo do siete medzinárodných biosférických rezervácií. Prevažnú časť 34 611-hektárového územia tvoria lesné porasty. Nachádza sa v ňom 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií, 16 národných prírodných pamiatok a 400 prírodných pamiatok - jaskýň.

Okrem Slovenského krasu figurujú ako národné parky územia Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Malej Fatry, Slovenského raja, Polonín, Pienin a Muránskej planiny.