
Francúzski policajti stoja pri židovskej synagóge vo francúzskom Lyone. Útočníci zapálili vo dvore synagógy dve autá. FOTO - TASR/EPA
dvoch mladých ortodoxných židov.
Čo sa to deje v pokojne vyzerajúcej Európe? Historická skúsenosť z minulého tisícročia hovorí, že horiace synagógy pre Európu neveštili nikdy nič dobré.
Nie je to len otázka série útokov počas veľkonočných sviatkov. Konflikt medzi Arabmi a Izraelčanmi už dlhšie cítiť medzi francúzskymi moslimami a židmi, ktorí sú susedmi v robotníckych predmestiach Paríža a Marseille. Prieskumy ukázali výrazné zvýšenie vandalstva proti židovským školám a synagógam i sporadické útoky na jednotlivých židov.
Francúzsko je krajinou s najväčšou židovskou komunitou v Európe (asi 700-tisíc) a žije tam zároveň štyri až päť miliónov moslimov.
Názory na spoločenskú nebezpečnosť útokov sa rôznia. Podľa jedného významného izraelského historika, ktorý hovoril pre časopis Time, nové násilie nesúvisí s antisemitizmom: „Je to nový druh násilia deprimovanej arabskej komunity, ktorá sa neintegrovala, a bude útočiť na akýkoľvek cieľ pre akúkoľvek námietku.“ Tento názor ale odznel pred dvoma mesiacmi a odvtedy sa situácia zmenila. Nesympatie sa zmenili na násilie.
„Keď to bude takto pokračovať, riskujeme, že jedného dňa tu bude ďalšia Krištáľová noc,“ varoval Jean Kahn, zástupca židovskej komunity vo Francúzsku. Pripomeňme, že v roku 1938 počas protižidovského pogromu Kristallnacht v Nemecku zabili 91 ľudí, vyplienili sedemtisíc židovských obchodov a zničili synagógy a židovské obchody. Po pogrome odsunuli asi 30-tisíc Židov do koncentračných táborov.
Ľavicový denník Le Figaro vyjadril obavu, či sa Francúzsko napokon nestane súčasťou bojov na Blízkom východe. Francúzsko je v tejto oblasti diplomaticky veľmi aktívne. Najhlasnejšie kritizuje izraelské akcie proti palestínskej samospráve, Izrael označuje za agresora. Zároveň ale politici, novinári aj značná časť intelektuálov odmieta, že by situácia na Blízkom východe mohla súvisieť s útokmi na židovské budovy v ich vlasti.
„Ako je ale vôbec možné si predstaviť, že to, čo sa vo Francúzsku odohráva, nesúvisí s vyhláseniami politikov?“ pýta sa komentár v denníku The Wall Street Journal.
Viacerí židovskí predstavitelia vo Francúzsku tvrdia, že akcie proti ich komunite sa začali už pred 18 mesiacmi, keď sa začalo palestínske povstanie.
Vládu obvinili, že organizovaný terorizmus si nevšímala. „Vláda je veľmi dobrá vo vyhláseniach proti extrémnej pravici. Má však asi zápal hrdla, keď príde na tému antisemitizmu,“ povedal pre Reuters Abraham Cooper zo Strediska Simona Wiesenthala.
MAREK CHORVATOVIČ