BRATISLAVA – Za prvé tri mesiace fungovania Recyklačného fondu doň odviedli firmy spolu 138,9 milióna korún. Najviac, až 34,6 milióna korún odviedlo do fondu odvetvie výroby plastov. Nasledovali papierenské a gumárenské firmy. Včera o tom informoval riaditeľ fondu Ivan Zuzula.

Príspevky musia firmy platiť od januára tohto roku, v opačnom prípade im hrozí pokuta až desať miliónov korún.

Z peňazí vyzbieraných vo fonde sa má neskôr financovať odpadové hospodárstvo v rámci jednotlivých odvetví, ale i obcí. Plnenie cieľov v oblasti nakladania s odpadom od kandidátskych krajín požaduje Európska únia.

Vlna kritiky

Proti mechanizmu fungovania Recyklačného fondu sa ozývajú aj kritické hlasy z radov samotných firiem. Združenie Slicpen, ktoré zastrešuje výrobcov obalových materiálov, baličov, plničov a dovozcov balených výrobkov, presadzuje vlastné riešenie. Nesúhlasí s tým, aby aj obaly spadali pod správu fondu. Memorandum Slicpenu už podpísalo vyše šesťsto subjektov.

Peter Krasnec, projektový manažér Slicpenu, označil fond za pionierske a vo svete ojedinelé riešenie. „Takže sa nemôžu poučiť na cudzích chybách, ale iba ak na vlastných, čo je, myslíme si, dosť neefektívne a drahé riešenie pre malé Slovensko,“ povedal.

Firmám sa nepozdáva samotná filozofia fondu – vyberá od firiem poplatky a potom ich bude rozdeľovať na vybrané projekty. Štát mal podľa firiem iba stanoviť ciele, ktoré má každé priemyselné odvetvie dosiahnuť, a výrobcovia by sa postarali o ich plnenie. Zároveň by štát firmám hrozil vysokými sankciami. Do fondu sa má vyzbierať miliarda korún, ale podľa Krasneca to môže byť až 2,5 miliardy korún. „Vzniká tu veľký priestor na korupciu a klientelizmus. Nie sú stanovené kritériá a ťažko mi niekto vysvetlí, čo je najlepším projektom,“ povedal. Samotné odvody do fondu sú vysoké, pri plastových a kombinovaných materiáloch prevyšujú poplatky v Česku päť- až desaťnásobne. Niektorí podnikatelia majú už problémy s odbytom na českom trhu. Zároveň podľa Slicpenu hrozí, že v prípade neplnenia cieľov, ktoré požaduje Európska únia, sa poplatky ešte zvýšia. Môže to rozpútať inflačnú špirálu a negatívne vplývať na hospodárstvo a spotrebiteľa.

Fond: Na to je už neskoro

Podľa šéfa Recyklačného fondu Európska únia stanovuje v oblasti nakladania s odpadom ciele, ale nehovorí, ako sa majú krajiny k cieľom dopracovať. „Naša cesta je jednou z mnohých a nie je v rozpore s požiadavkami únie,“ reagoval Zuzula. Podobný systém ako slovenský podľa neho funguje napríklad vo Švédsku. Ako zdôraznil, problém odpadového hospodárstva nebol na Slovensku na rozdiel od krajín únie dlhodobo riešený. Čas, keď svet pristúpil k riešeniu problému obalov, ktoré sú najmarkantnejšou zložkou komunálneho odpadu, sme prespali. Preto sa podľa neho prijalo radikálne riešenie odpadu ako celku. Poníma odpady ako materiálové toky a nerozlišuje ich na časti, čo je podľa neho tak z ekologického, ako aj ekonomického hľadiska výhodnejšie. „Filozofia Recyklačného fondu spočíva v tom, že postupne, ako budú jednotlivé komodity napĺňať požadované ciele, budú sa aj z fondu vypúšťať. Fond preto nakoniec úplne zanikne. Slicpen prináša tiež jedno z riešení, ale ide o zúžený okruh problému – týka sa len obalov. Systém oprávnenej organizácie nie je tým, čo mali zákonodarcovia na mysli,“ povedal.

Konečné rozhodnutie prinesie výsledok schvaľovania zákona o odpadoch, ku ktorému sa už skončilo medzirezortné pripomienkovanie. Očakáva sa pri ňom rovnako široká diskusia ako pri zákone o odpadoch, keď bolo predložených vyše dvesto pozmeňovacích návrhov.