BRATISLAVA. Do Veľkej Británie odišlo pracovať zo Slovenska v rokoch 2006, 2007 či 2008 ročne vyše 20tisíc ľudí. Vlani však prišlo k zmene. „Výrazný pokles nastal vlani v štvrtom kvartáli, keď sa v Británii zaregistrovalo 2860 pracovníkov zo Slovenska. Slovensko tak po šiestich kvartáloch stratilo pozíciu krajiny, ktorá posiela najviac migrantov z nových členských krajín v pomere k populácii," povedal sociológ SAV Miloslav Bahna.
Koľkí sa vrátili, nevieme
Vlani na jeseň zahraničné úrady odhadovali, že z Veľkej Británie odíde pre krízu a posilňovanie mien krajín strednej Európy asi tretina z migrantov, ktorí v tom čase pracovali v Británii. Evidenciu o odchodoch však na rozdiel od príchodov nevedú.
„Za tento rok sú o počte nových registrácií z Británie zatiaľ len čísla za prvý kvartál. Naznačujú výrazný pokles slovenských občanov," povedal Bahna.
Za prvé tri mesiace sa v Británii zaregistrovalo 1820 nových pracovníkov zo Slovenska. Pred rokom ich bolo trikrát viac.
V Írsku je prvých osem mesiacov tohto roka pokles novoprichádzajúcich Slovákov podobný.
Slovákom sa v cudzine páči
Vlani sa odhadovalo, že si v zahraničí zarába asi desatina pracujúcej populácie, teda vyše 200tisíc ľudí. Británia bola po Česku a Maďarsku pre Slovákov najlákavejšou krajinou na prácu.
Záujemca, ktorý príde na úrad práce, nie je povinný uviesť, kde naposledy pracoval, ani to, či pracoval v zahraničí. Mnohí uchádzači sa k práci za hranicami nechcú priznať, pretože pracovali načierno.
Ak si však Slováci v cudzine dostatočne dlho platili odvody na získanie dávky v nezamestnanosti zo zahraničia, aj doma musia byť evidovaní na úrade. Od januára do augusta prišlo na úrad práce každý mesiac približne tisíc ľudí, ktorí povedali, že pracovali v cudzine, v auguste už iba necelých šesťsto.
Medzi nezamestnanými bolo v auguste 8633 navrátilcov. Takmer polovicu z nich tvorili tí, čo stratili prácu v Česku.
Oproti 30tisícom ľudí, ktorí celkovo na slovenské úrady práce prichádzali každý mesiac, až sa ich počet v auguste vyšplhal na 355tisíc, vyzerajú počty navrátilcov v štatistike pozitívne.
Otázne však je, aké percento z tých, čo skutočne z cudziny prišli, navštívili aj úrad práce a priznali sa k práci za hranicami.
Česko sa stabilizovalo
V Česku pracovalo podľa údajov tamojšieho ministerstva práce v auguste vyše 96tisíc Slovákov. „Je to asi 93 percent z úrovne z augusta pred rokom," povedal Bahna.
K číslu 96tisíc treba ešte pripočítať ľudí, ktorí pracujú na živnosť. Tých bolo v prvom kvartáli tohto roka podľa Štatistického úradu asi 17tisíc. „Konzervatívny odhad by mohol byť, že v Česku aktuálne pracuje vyše 113tisíc ľudí zo Slovenska," povedal Bahna. „Po poklese v novembri až januári sa od februára ich počet stabilizoval," dodáva.
Podľa Bahnu Štatistický úrad zachytáva, pre metodiku, ktorú používa, menej ako 50 percent reálneho stavu Slovákov pracujúcich v Česku. Ak by sme predpokladali, že rovnaký pomer zachytávajú čísla úradu aj v iných krajinách a pre druhý kvartál tohto roka Štatistický úrad uvádza 124,6 tisíc ľudí pracujúcich vonku, mohla by sa realita pohybovať niekde na úrovni dvojnásobku.
„To by znamenalo, že v zahraničí stále pracuje vyše 10 percent z pracujúcich občanov Slovenska," povedal.
Treba živiť rodinu
Sociológ vysvetľuje, že medzi pracujúcimi vonku sa zvýšil podiel mužov a vzrástol aj priemerný vek. Vrátili sa podľa Bahnu v prvom rade ľudia, ktorí v zahraničí pracovali v dočasných pracovných pozíciách či brigádnicky.
„Menej sa vracali muži v pozícii živiteľov rodín, ktorých podiel medzi pracujúcimi v zahraničí sa zvýšil aj v Českej republike aj v Británii. Je to pochopiteľné, pretože ľudia, ktorí príjmom v zahraničí zaopatrujú rodinu sú silnejšie motivovaní aby si prácu udržali a častejšie aj pracujú v trvalých pracovných pozíciách."
