„Môžete písať čokoľvek, len aby to bolo kvalitné. A keďže to, čo je kvalitné, aj tak nikto nevie, posúdi to porota,“ poradil pred časom účastníkom anonymnej literárnej súťaže EuroTel Poviedka 2002 šéf jej poroty Vladimír Balla. Samozrejme, tak sa aj stalo, šesťčlenná porota rozhodla a k definitívnemu zakončeniu šiesteho ročníka súťaže chýba už len slávnostné odovzdávanie cien a krst zborníka, ktoré sa uskutočnia 7. mája v bratislavskom Divadle Stoka.

„Porotu som skladal tak, aby bola rôznorodá, chcel som sa vyhnúť jednofarebnosti,“ povedal jej šéf, a tak sa ani nemohol čudovať názoru niektorých porotcov, že víťazná poviedka mohla zvíťaziť tak pred štyridsiatimi rokmi. Ale keďže vyhrala v tomto roku, nie je ťažké uhádnuť, že tento názor bol v menšine. „Ja si však myslím, že je veľmi kvalitná, a nakoniec sme sa dohodli.“

Vlani bol Balla fascinovaný poviedkou Tomáša Horvátha, preňho to bol jasný víťaz, no nakoniec skončila „len“ s cenou poroty. Teraz sa Horváth stal laureátom prémie denníka SME: „Obe poviedky, vlaňajšiu aj tohtoročnú, som mal hotové pred rokom, a rozhodoval som sa, ktorú pošlem. Samozrejme, píšem pre seba, vtedy na súťaž nemyslím, no keď na to príde, vyberám ich strategicky, čo môže porotu osloviť.“ O tej vlaňajšej si myslel, že by mohla zapôsobiť skôr v zmysle literátskosti, štylistického vybrúsenia, úvahových pasáží.

„Tohtoročná je viac spontánna, ide o akúsi literárnu hračičku. Nechal som sa inšpirovať Františkom Švantnerom, vyskytujú sa v nej démonické bytosti, nejednoznačné vzťahy medzi postavami, ktoré sa zmietajú v komplikovaných vzťahoch, v osídlach, preto aj ten názov. Text by mal byť aj pre čitateľa osídlami, na niektorých miestach by mal ísť proti jeho očakávaniam. A inšpirácia Švantnerom sa prejavuje aj v jazyku,“ povedal Tomáš Horváth.

Do súťaže prišlo 842 príspevkov, čo Koloman Kertész Bagala, zakladateľ a odborný garant súťaže, promptne vyčíslil ako 45-percentný prírastok oproti vlaňajšku. Súčasne oznámil, že Daniela Kapitáňová alias Samko Tále prevezme v budúcom ročníku žezlo šéfa poroty od Vladimíra Ballu. Ten, hoci si stojí za „posolstvom“ z úvodu, pri odchode dodáva už optimistickejšie: „Keďže členmi poroty boli tiež vplyvní redaktori, tak je šanca, že aj niektoré poviedky, ktoré neuspeli, budú publikované. Dúfam, že aj môj tip na víťaza, ktorý sa nakoniec neprebojoval ani do zborníka. Ten autor bude oslovený, už len preto, aby som mu povedal, že tá poviedka bola dobrá. A všetkým treba povedať, že nič nie je stratené.“

ALEXANDER BALOGH