„Žiadna skupina nie taká veľká, aby uniesla, čo nosím v sebe,“ povedal kanadský pesničkár Neil Young pre New Musical Express počas obnoveného turné slávnej superskupiny Crosby, Stills, Nash and Young (CSNY). Od polovice šesťdesiatych rokov, keď začínal v torontských kluboch, prešiel viacerým zoskupeniami, ktoré menili jeho hudbu. Najnovší album Are You Passionate? (2002) je toho žiarivým príkladom.

Neila Younga ľudia asi najviac poznajú z práce na hudbe k filmu Dead Man - bláznivej kovbojke s Johnnym Deppom. Ale celá Youngova hudba sa podobá gitare, ktorá sa plaví týmto filmom Jima Jarmusha. Najprv tichá, upokojúca, láskavá, neskôr nervy drásajúca až mrazivá.

Dnes je jasné, že zo štvorice CSNY to Young dotiahol najďalej. Davida Crosbyho a Stephena Stillsa vraj pohltilo vlastné ego a drogové excesy, Graham Nash sa stiahol. Nostalgia a sentiment Younga vracajú späť na pódiá práve s touto kapelou. Ale aj tak najviac času venoval kapele Crazy Horse, ktorá s väčšími alebo menšími prestávkami sprevádza Younga celý život. „Crazy Horse pôvodne hrávali na rohu ulice a ako chlapci spievali dú-vap. Boli to tvrdí chalani, a preto hrajú pekne tvrdo,“ spomína Young.

Hneď prvá spoločná Everybody Knows This is Nowhere (1969) zatienila jeho sólové práce a odpútala ho aj od CSNY. „Ľudia neustále porovnávajú Crazy Horse a CSNY. To je zle. To ako keby ste porovnávali Beatles a Rolling Stones,“ odmietal podobné dohady. O tri roky je jeden zo zakladajúcich členov Crazy Horse - šikovný gitarista a spevák Danny Whitten - už po smrti. Zabil ho heroín, podobne ako jeho asistenta Brucea Berryho. Ich smrť a trápenie ďalších ľudí z jeho hudobného okolia ho doviedla k funebráckej nahrávke Tonight‘s The Night, ktorá stála v trezore dva roky, pretože sa firme nepáčil jej špinavý zvuk a pochmúrna nálada platne oproti jeho predošlým páčivým sólovkám After The Gold Rush a Harvest zo začiatku sedemdesiatych rokov.

Nahrával aj s ďalšími skupinami, ale vždy sa vrátil ku Crazy Horse. S nimi napokon vydal snáď najlepšie veci - výpravné Rust Never Sleeps, improvizačné Ragged Glory a smutné Sleeps With Angels. „Ich hudba je stále stále lepšia,“ hovoril jeho otec Scott Young, známy kanadský novinár, o bláznivom koňovi v Jarmushovom dokumente Rok koňa.

„Môžem ísť od jednej skupiny k druhej. Nepoznám hudobníka, ktorý by si mohol dovoliť takýto luxus,“ bilancoval Young v rozhovore s publicistom Nickom Kentom. Na Are You Passionate? väčšinu z jedenástich pesničiek nahral s soulovými Booker T and MG‘s, avšak objavujú sa tam aj jeho starí kumpáni.

Ťažko by ste hľadali hudobníka, ktorý by sa páčil toľkým generáciám. Punkeri ho majú radi za jeho nekomerčnosť a nekompromisnosť, obyčajní ľudia vyzdvihujú jeho starostlivosť o jeho dve handicapované deti a silné rodinné zázemie, mladí ho stále považujú za hudobný vzor.

Na poslednom turné s CSNY vraj nosil iba dve tričká. „Budem ich nosiť, kým zo mňa nespadnú,“ hovorí pre NME so smiechom Neil Young, večný sarkastik, pri ktorom sa aj jeho najbližší čudujú, kde sa pri jeho povahe berú tie citlivé pesničky.

PETER BÁLIK