Ľuboš Černák
riaditeľ Rock FM
Čo ste robili, kým ste neboli riaditeľom?
Šesť rokov som robil moderátora Rock FM, potom tri mesiace hudobného manažéra vo vydavateľstve Polygram, odkiaľ som stihol v skúšobnej lehote odísť. Potom som bol vyše roka v Rádiu Twist, až kým som nedostal ponuku stať sa riaditeľom Rock FM, ktorú som rýchlo zobral.
Čo predstavuje vo vašom živote hudba?
Veľmi veľa. Ak by som nerobil to, čo robím, určite som spevák alebo člen hudobnej skupiny. My sme celá rodina muzikálna. Syn chodí na flautu, dcérka bude určite členkou nejakého baletného súboru.
Hovoríte, že by ste boli spevákom. Viete spievať?
No akože! Veď ja budem rocková hviezda!
Počúvate konkurenčné stanice?
Jasné, ako každý postihnutý vo svojom fachu. Už v aute cestou do práce stihnem preťukať všetky, ktoré ma zaujímajú a sú relevantné. Keď to urobím, tak sa môžem uspokojiť, že sme najlepší.
Aké rádio sa vám vo všeobecnosti páči najviac? Nemusí byť súčasťou slovenského mediálneho trhu...
Navštívil som rádiá v Spojených štátoch, pochodil som ich v Európe. Najviac sa mi páčilo rakúske "štátne" O3. Je to tiež hudobné rádio. My teraz oslavujeme 11. výročie vzniku, takže nám ešte do ich 30-ročnej tradície nejaké skúsensti chýbajú, ale tam vidím profesionalitu, ktorá sa mi páči natoľko, že by som bol rád, keby sme sa mu dokázali priblížiť. Ale že by sme sa im chceli podobať ako vajce vajcu, to zase nie... Sme v inom prostredí, s iným poslucháčom.
Aký ste šéf?
Patrím do kategórie šéfov, ktorí neustále vysvetľujú, presviedčajú, argumentujú, snažia sa vychádzať po dobrom. Až keď je hranica niekoľkonásobne prekročená, zaujímam zásadné stanovisko.
Čo vám hovorí pocit moci?
Keď si predstavím, kto všetko je na najrôznejších vedúcich miestach vo svete a má v rukách oveľa väčšiu moc ako ja, robí rozhodnutia s oveľa väčším dopadom, tak mám pred mocou dosť vážny rešpekt. Ja som založením nezávislý človek. Moje prostredie vytvárajú iní mocní s oveľa väčšími možnosťami.
Tváre vašich moderátorov nemusia byť zafixované ako ich hlasy. Je dôležité, aby boli u vás moderátorky nielen šikovné ale aj pekné?
Jasné, to je to základné kritérium!
A aké kritériá platia na moderátorov?
Veď to bol len žart! Poslucháči by boli prekvapení. U nás sú za mikrofónom naozaj pohľadní ľudia v strednom a mladšom veku, priemer nášho rádia je 30 rokov, občas je škoda, že rádio nemá obraz, ale ja tvrdím, že práve v tom je čaro rozhlasu.
Pri výbere preferujete ženy alebo mužov?
Neviem na to odpovedať, je to irelevantné.
Čo vás na vašej práci otravuje, nebaví?
Administratíva. Niežeby som mal problémy podpisovať sa, ale sme súčasťou verejnoprávneho SRo. Vyplýva z toho dosť veľa administratívnej práce.
Aký máte vzťah k tichu? Ako vám znie?
Pozitívny. Ale neviem, kedy som ho naposledy zažil... Včera som čítal výklad k známej knihe Päť Tibeťanov, a tam všetci žijú v absolútnom tichu. Musí to byť krásne, ale v mojej profesii je to nepredstaviteľné.
Dávate po príchode domov prednosť televízii alebo rozhlasu?
Televíziu nemusím mať. Trochu to je dané aj tým, že máme dve malé deti a donedávna sme bývali na menšej ploche, kde by ich televízor rušil.
Čo alebo koho počúvate pred spaním?
Najčastejšie cédečka. Pred spaním. Keď to vypne, v okamihu spím.
Čo robíte, keď nerobíte?
Včera som bol so synom hodinu na plavárni. Nedávno absolvoval plavecký a naučil sa tak perfektne plávať, že mu nestíham. Ja som sa totiž plávať naučil len pred rokom. Krpec jeden, tak mi išiel na nervy! V Bratislave je inak veľmi veselý spoločenský večerný život, na ktorý však všetky tie pozvánky nevyužívam. Pri vzniku Rock FM ma to unavilo a prestalo baviť.
Koho považujte za najväčšiu konkurenciu svojho rádia?
Ťažko povedať. Najväčšia je asi FUN Radio a Radio OKEY. Sú približne v podobnom formáte, tak sú asi najpriamejšou konkurenciou. Ale môže sa ňou stať aj rozbiehajúce sa Rádio Expres. Je to lepšie, akoby sme mali byť na trhu jediný a ak sa niekto objaví, tak doňho kopať. Vpodstate je našou konkurenciou každé rádio, ktoré na Slovensku vysiela anie je ich málo.
Aké je vaše najväčšie pozitívum?
Neviem, možno je to v dobrom slova zmysle istý pacifizmus a orientácia na prácu. Možno je pozitívom aj to, že viem počúvať ľudí a viem s nimi celkom normálne komunikovať. A že môj osobný svet nie je deformovaný.
A najpublikovateľnejšia chyba?
Ja som asi až príliš vnútorne nezávislý, to znamená, že niekedy viem urobiť veľmi rýchle a rázne rozhodnutie, ktoré otáča život o 180 stupňov. Istý čas som to mal preto v živote dosť veselé. Tak si ujasňujem, kedy je to ešte dobre a kedy už ani nie... Mám jednoducho tendenciu veci zjednodušiť.
Na čo sa tešíte najbližšie?
4. marca sme oslávili 11. narodeniny Rádia ROCK FM a 2.4. vyhodnotíme poslucháčsku anketu, ktorú sme pri tejto príležitosti pripravili. Počas koncertu skupiny Seven Days To Winter odovzdáme našim poslucháčom krásne ceny vrátane automobilu Mazda 323. Všetko naživo vo vysielaní o 20.00.
Najviac sa však teším, že si dám pracovnú pauzu a urobíme si s rodinou týždenný výlet. Na to nie že sa teším, ja sa toho nemôžem dočkať.
Čo by ste robili, keby ste neboli riaditeľom?
Čokoľvek čo by ma bavilo a čo by som vedel. Chcel by som byť dobrým a obľúbeným moderátorom napríklad na Rádiu Devín, chcel by som byť dobrým pedagógom napríklad na žurnalistike, chcel by som byť spisovateľom, ktorý píše pekné knižky pre deti alebo spevákom napríklad v skupine U2. Všetko je lepšie ako byť riaditeľom. Byť riaditeľom to znie tak zvláštne, to snáď ani nie je povolanie.
Ľuboš Černák absolvoval žurnalistiku a už počas štúdia robil externého hlásateľa SRo. "Patrím do generácie, ktorá prešla prípravou docenta Ábela Kráľa, takže mám veľmi dobré základy." V ich pestovaní u Černáka ďalej pokračovali Igor Štefuca, Janka Bárdošová a celé 11. poschodie SRo... Jeho túžbou bolo športové komentátorstvo, nakoniec po vojenčine hlásil v Rock FM správy a po krátkom čase dostal miesto moderátora. Napriek tomu, že sa stal riaditeľom hudobného rádia Rock FM, ďalej moderuje Svetovú hitparádu The World Chart Show, ktorá sa vysiela v piatok večer o 20-tej a v nedeľu ráno o 9-tej hodine. S manželkou, ktorá momentálne rozmýšľa po materskej dovolenke o návrate do práce, vychovávajú dve deti.
Milan Králik
riaditeľ FUN Group
Čo ste robili, kým ste neboli riaditeľom?
Ja? Ja som bol vždy riaditeľom. Sám sebe, lebo som bol vždy na voľnej nohe. Venoval som sa prekladom a tlmočeniu.
Čo predstavuje vo vašom živote hudba?
Hudba je pocit. V tejto brandži sa strašne veľa rozpráva o hudbe, robia sa prieskumy a filozofuje sa o tom, ale podstatné je, že sa tou hudbou snažíte niekomu navodiť pocit.
Počúvate konkurenčné stanice?
Dosť veľa, lebo musím. Považujem to za dôležité poznanie konkurencie, ktoré mi dáva možnosť zistiť, ako sa odlíšiť, ako byť iný.
Aké rádio vo všeobecnosti sa vám páči najviac? Nemusí to byť slovenský mediálny trh...
Nie je možné, aby ste urobili niečo úplne rovnaké. Dá sa prevziať model, použiť prvky...
Skúsili ste si moderovanie?
Často som na mikrofón hovoril, ale moderovanie som neskúšal. Viete, ja mám k tomu úctu...(Smiech.)
Aký ste šéf?
To by ste sa mali pýtať iných ľudí. Ja som optimálne realisticko-optimistický, takže, nie som so sebou spokojný. Myslím, že by som nemal byť taký príliš benevolentný a niekedy by som mal byť prísnejší. Spolupráca je o dohode a ja sa chcem vždy dohodnúť.
Je dôležité, aby vo vašom rádiu boli moderátorky nielen šikovné, ale aj pekné?
Budete sa čudovať. Do média takéhoto typu by face moderátorky nemal byť to najpodstatnejšie, ale dnes je to trochu inak. Rádio dnes vykonáva množstvo iných vedľajších aktivít a musíte kalkulovať, že sa môže stať niečo tak prevratné, ako teraz nám. S STV spolupracujeme pri výrobe a vysielaní programu Fun o piatej a zrazu je dôležitá okrem farby hlasu aj vizáž.
Aké kritériá platia na moderátorov?
Máme rovnoprávnosť, je to rovnaké.
Pri výbere preferujete ženy alebo mužov?
Ide o pestrosť hlasov a pohlaví. V primetimových reláciách je to vyvážené. Keď je dobrý výkon, nezáleží na pohlaví...
Čo vám hovorí pocit moci?
To je veľmi nebezpečné. Keď mu podľahnete. Fakt! Hlavne u tých, čo mocou zakrývajú vlastnú hlúposť. To dlho nevydrží...
Čo vás na vašej práci otravuje, nebaví?
Novinári. (Smiech.) Neviem, nemám nič také, so všetkým sa treba popasovať. Všetko tu so všetkým súvisí - je to médium, je to umelecká činnosť, treba komunikovať s ľuďmi, a tí ani nie sú celkom normálni. Pri takejto robote ani nemôžu byť, ale to je o inom. Jednoducho, treba dať zo seba maximum.
Aký máte vzťah k tichu? Ako vám znie?
To neviem. Mám k nemu kladný vzťah, ale ho nepestujem. Som tak profesionálne deformovaný, že ticho ma zabíja. Prírodné ticho mám rád, ale to je tiež súbor zvukov.
Dávate po príchode domov prednosť televízii alebo rozhlasu?
Musím si vybrať medzi tými dvoma?
Nie.
Tak chladničke. Chvíľu mám rád aj činnosti, ktoré si nevyžadujú ani hudbu ani televíziu.
Čo alebo koho počúvate pred spaním?
To, čo nestíham cez deň. Spravodajstvo, Žurnál Rádia Twist, čítam noviny - čo je blbosť, čítať ich večer, však?
Čo robíte, keď nerobíte?
Snažím sa spať. Strašne veľa a rád čítam. Relax je pre mňa aj gastronómia.
Koho považujte za najväčšiu konkurenciu svojho rádia?
To sa nedá definovať. Všetci sme si konkurencia. Konečne sa tu rádiá profilujú, Expres si vyjasnil pozíciu a svoj hudobný štýl, Twist sa už uplacíroval, snaží sa o to aj Rock FM. Okey neviem, to je nová pozícia.....
Aké je vaše najväčšie pozitívum?
Osobne? Pozitívum? Ja som ľadovo pokojný človek. Neviem na to nájsť výraz - nie som cholerik, nie som prchký, čo môže byť aj nevýhodou. Jednoducho - som pokojný človek, aj keď nie komôtny úplne...
A najpublikovateľnejšia chyba?
To vážne chcete vedieť? Uvedomujem si, že nemám pevnú vôľu. Na niektoré veci.
Na čo sa tešíte najbližšie?
Keď skončíme tento rozhovor. (Smiech.) Nie, beriem späť! Vážne - momentálne sa teším na večer. Ja robím strašne veľa vecí a teším sa na všetko, čo je nové, dobré, úspešné, možno len čiastkové...
Aký vzťah máte k humoru?
Neviem, humoru nerozumiem.
A k bláznivosti?
No to áno! To je niečo iné! Neznášam, keď sa ľudia stále sťažujú. Mám rád pozitívne veci, mám rád, keď si, ak sa to dá, z vážnych vecí robia srandu, keď sa ňou veci ulachčia.
Čo by ste robili, keby ste neboli riaditeľom?
Chcel by som byť rentiér. (Smiech.) To je sen, poďme do reality. A v tej neviem. Hovorí sa, že človek by mal trikrát za život podstatne zmeniť svoje zamestnanie. Ja som v tom druhom vzostupe. Určite by aj to tretie bolo niečo dynamické. Statickosť ma v práci nebaví.
Milan Králik sa síce v Bratislave narodil, ale dlho tu nepobudol. Vďaka rodičom - diplomatom - nielen pochodil svet, ale dodnes oceňuje aj to, že prišiel na chuť štúdiu jazykov. Najviac sa venoval francúštine a ruštine, z ktorých prekladal a tlmočil až do času, kým sa nezačal naplno venovať médiám. Ľutuje akurát to, že sa nevenoval maďarčine - keďže od 0 do 6 rokov trávil detstvo na misii v Maďarsku. "Mrzí ma to, lebo by som mohol Orbánovi v maďarčine vysvetliť, o čom sú Benešove dekréty." Riaditeľ FUN Group je ženatý - "mám jednu manželku, mám jednu dcéru."
