Druhé vydanie debutu prozaika, publicistu, prekladateľa a literárneho kritika, v ktorom parodicky čerpá z dedičstva kritického a socialistického realizmu a satiricky zobrazuje absurdnosť života v socialistickej a tesne postsocialistickej spoločnosti mesta i dediny. Osem poviedok zbierky, ocenenej v roku 1991 Cenou Ivana Kraska za prvotinu roka, je popri ponuke dobrého čítania aj záznamom nástupu novej etapy v slovenskej próze, ktorej predstaviteľmi boli okrem Otčenáša napríklad aj Pišťanek či Taragel. Dominantnou témou je napätie medzi pozíciou intelektuála a dedinským prostredím, ktoré principiálne pohŕda tvorivým uvažovaním, štúdiom a duševnou činnosťou vôbec. Ako píše René Bílik v doslove knihy, „ak z tohto aj niečo prijme, tak len kvôli inému spoločenskému statusu“.

Jack London, to nie je iba romantika a dobrodružstvo Bucka a Volania divočiny, ale aj celoživotný boj so závislosťou od alkoholu, ktorý vyúsťuje až do tragického konca. Autobiografická kniha je na jednej strane plná jeho plánov a túžob, ktoré sa prelínajú s Démonom striehnucim na každom kroku, zúfalých pokusov vyjsť z bludného kruhu. Na svojich dobrodružných cestách stretáva rôznych ľudí, prežíva situácie na hranici smrti, ale celý život ostáva vlastne sám so svojím Démonom, ktorý, ako hovorí „našeptává, že život je něco velkolepé a že my všichni jsme stateční a skvělí - svobodní jako bohové bezstarostně se povalující po trávnících a posílající tento přízemní, nicotní, konvenční svět k čertu“. Takto knižku predstavuje Lucia Lichá z banskobystrického Artfora.

Básne v próze z rokov 1984 až 2000 prinášajú čitateľovi svojrázny svet anekdotických textov, kde platia zákony železnej logiky rovnako ako absurdita a nonsens. Poetické a groteskné prózy sú postavené ako paródie a mystifikácie, ale nechýba im vážny tón. Hoci ide len o jeden úsek Wernischovej tvorby, prispieva k celistvému pohľadu na jeho štylisticky rozmanité a svieže dielo, ktoré mnohí slovenskí čitatelia, na svoju škodu, nie príliš poznajú.

Dielo predstavuje niekoľkoročnú prácu prozaika a publicistu v archívoch a v teréne medzi postihnutými občanmi, nezákonne odvlečenými do pracovných táborov v bývalom ZSSR. Jednotlivé osudy sú spracované príťažlivou publicistickou formou, mnohé výpovede účastníkov utrpenia svedčia o bezprecedentnom násilí páchanom na civilnom obyvateľstve v čase dávno po skončení vojny. Niektoré výpovede majú pozoruhodný význam, napríklad svedectvo žijúceho spoluväzňa Alexandra Solženicyna či výpoveď o hľadaní Raula Wallenberga, alebo prepašované zoznamy mŕtvych v táboroch na Donbase. Záznamy z rodinných kroník či zápisníkov podávajú svedectvo o brutálnom uplatňovaní kolektívnej viny, ale aj o nezlomnej vôli žiť, prežiť peklo lágrov a vrátiť sa domov.

Dej jedného zo základných Hemingwayových diel je situovaný do intelektuálneho prostredia Paríža a francúzskej povojnovej bohémy. Americký novinár Jake Barnes traumatizovaný vojnou hľadá šťastie na potulkách Európou. Nádejný vzťah k lady Brett však nemôže byť naplnený pre jeho zranenie. Jake strieda atmosféru parížskych bulvárov s býčími zápasmi v španielskej Pamplone - tam hľadá i nachádza životnú inšpiráciu nielen vďaka exotike prostredia, ale aj ľudsky čistým charakterom, typickým pre južné kraje, kde lásku, život a smrť spája iba krehké ohnivko.