V prvom odstavci prvého dielu jedného z najlegendárnejších románov vôbec Karl May líči kritickú situáciu severoamerických Indiánov v polovici devätnásteho storočia. Odstavec končí vetou: „Áno, červený národ umiera.“ My sme však čítali: „Áno, červený muž umiera.“

Východonemecké vydavateľstvo vetu upravilo, aby nemohli vzniknúť nesprávne asociácie.

Nemecký autor Klaus Hoffman vydal nedávno knihu Dielo Karla Maya. Porovnáva originál s vydanými verziami. Vydavateľstvo Karl-May-Verlag sa mieni proti niektorým Hoffmanovým tvrdeniam brániť na súde.

Karl May patrí pravdepodobne k najredigovanejším autorom vôbec, hoci všetky zásahy vždy ťažko znášal. Tvrdil, že chce, aby ho radšej čitateľ čítal takého, aký je, hoci aj s chybami. Na jeho rukopisoch sa vydavatelia hojne realizovali už za jeho života, napriek tomu, že nesúhlasil. V NDR napríklad nemilosrdne škrtali všetky náboženské reflexie a vôbec všetko, čo by eventuálne mohlo vyznieť nežiadúco. Definitívne znenie niektorých pasáží Winnetoua riešil aj Ústredný výbor východonemeckej SED.

V západnej časti Nemecka Karla Maya očisťovali predovšetkým od príliš vrúcnych prejavov lásky k nemectvu. Ostatne, v povojnových rokoch znelo dosť čudne, čo si navzájom hovoria Old Shatterhand s bielym otcom Klekí Petrom: „My Nemci sme zvláštni ľudia. Naše srdcia sa spoznajú skôr než by sme si slovami povedali, že sme príslušníkmi jedného národa – kiež by sme raz týmto jedným národom boli!“ Táto pasáž celá vypadla. Klekí Petra s Old Shatterhandom sa museli zdraviť oveľa stručnejšie.

Veľká vlna nových vydaní Karla Maya nastala v NDR v roku 1981. Ako sa písalo v straníckych dokumentoch, šlo predsa o diela, schopné „formovať socialistickú osobnosť a dať jej výchove pozitívne impulzy.“ Karl May sa vtedy dostal na výslnie spolu napríklad s Martinom Lutherom, ktorého ako pozitívnu tradíciu NDR začiatkom osemdesiatych rokov vylovila z vôd spoločenského zabudnutia.

Berlínske vydavateľstvo Neues Leben vydalo 250 000 kusov z každého Mayovho titulu. Kedysi mohutné vydavateľstvo má dnes dvoch zamestnancov. Tí ešte stále prisahajú na Karla Maya.

PETER REISINGER, Berlín

(Autor je novinár)