
Sociálnej poisťovni chýbala na výplatu marcových dôchodkov jedna miliarda korún. Nedostatok peňazí v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia poisťovňa počas marca pokryla zo zdrojov základného fondu nemocenského poistenia vo výške 700 miliónov korún a rezervného fondu vo výške 350 miliónov. „Ak sa poisťovni nepodarí získať prostriedky z privatizácie na oddlženie zdravotníckych zariadení a Železníc Slovenskej republiky skôr ako koncom tohto roku, aj v apríli bude potrebné na krytie dávok dôchodkového zabezpečenia presunúť asi 700 miliónov korún,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa SP Andrea Kadnárová.
Ku koncu februára bolo v dôchodkovom fonde podľa A. Kadnárovej k dispozícií 379,5 milióna korún, a to po presune 350 miliónov z nemocenského fondu. Ako koncom februára povedal podpredseda správnej rady poisťovne Marián Rybár, prevod peňazí do dôchodkového fondu mal vo februári dosiahnuť 100 miliónov korún, pričom v marci sa malo pôvodne do dôchodkového fondu presunúť 500 miliónov Sk. Na výplatu všetkých druhov dôchodkov SP mesačne vynaloží vyše 6 miliárd korún. (sita)
BRATISLAVA - Mínus v hospodárení štátu dosiahol za prvý štvrťrok 40 percent zo schodku plánovaného na celý tento rok. Na konci marca predstavoval 15,18 miliardy korún, najmä zásluhou dlhopisov na ozdravenie bánk, ktoré už stáli 9,3 miliardy.
Podľa ministerstva financií sú reštrukturalizačné dlhopisy spolu s úrokmi hlavnou príčinou rýchleho narastania deficitu v prvom štvrťroku. „Tieto platby závisia od splátkového kalendára. Väčšinu sumy naplánovanú na tento rok sme už splatili,“ povedal hovorca ministerstva Peter Papanek.
Druhým dôvodom rýchleho napredovania schodku je podľa neho vývoj daňových príjmov. „Očakávame, že v apríli a máji začnú príjmy z daní stúpať, čo sa odrazí na poklese schodku,“ doplnil Papanek. Podľa ministerstva preto nie je dôvod obávať sa nedodržania schodku 38 miliárd, s ktorým počíta zákon o štátnom rozpočte. „Ak sa budú dodržiavať pravidlá dohodnuté pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, nemalo by dôjsť k prekročeniu schodku,“ dodal.
Napriek 40-percentnému podielu súčasného schodku na celoročnom nevnímajú situáciu príliš dramaticky ani ekonómovia. „Deficit možno považovať za vysoký. Jeho štruktúra, hlavne vývoj schodku bežného hospodárenia, však zatiaľ nedáva dôvod na paniku,“ myslí si analytik UniBanky Viliam Pätoprstý.
Najväčšie riziká spájajú analytici s nedaňovými príjmami. „Problematický je odvod zisku NBS, vysoké zvýšenie platov či zvýšenie výdavkov na diaľnice,“ upozornil analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor. Na to, aby sa splnil plán rozpočtového schodku, sa podľa neho budú musieť prehodnotiť niektoré výdavkové položky. Ódor však varoval pred nepredpokladaným vývojom po voľbách. „Veľkou neznámou je výdavková politika novej vlády po zmene politického cyklu. Posledné dva mesiace roka sú totiž vo výdavkovej oblasti kritické,“ tvrdí analytik.
JURAJ JAVORSKÝ