Arnold Schwarzenegger. FOTO – COLUMBIA PICTURES
V Novom roku sa v našich kinách objaví nový film s Arnoldom Schwarzeneggerom Šiesty deň. Okolo témy biotechnológie a génových manipulácií Hollywood doteraz len nesmelo krúžil. Film režiséra Rogera Spottiswooda je prvým veľkým pokusom zmocniť sa tejto témy, využiť ju na tradičné akčné dielo. Príbeh je realisticky situovaný do neurčenej budúcnosti, ktorá je však „bližšie, než si myslíte“.
Dinosaurus Arnold
Biotechnológia je zdanlivo len o niečo pokročilejšia než dnes. V chladničke sa samo produkuje čerstvé mlieko, keď staré skysne. Ak niekomu uhynie domáce zvieratko, biokoncern na požiadanie dodá duplikát. Klonovanie ľudí je zakázané, klonovanie zvierat nie – typické rozhodnutie politikov, ktorí o ničom nechcú rozhodnúť. Schwarzeneggera, ktorému nemecká kritika dnes s láskou hovorí dinosaurus Arnold, v novom filme opäť zastihneme ako vzorného otca, nesúceho symbolické meno Adam, ktoré sa tak dobre hodí k šiestemu dňu, keď Boh stvoril človeka. Adamova dcéra túži po duplikáte svojho mŕtveho zvieracieho maznáčika. Ziskužravý biopriemysel stavil na deti, najľahšiu korisť reklám. Adamovi, expilotovi bojových vrtuľníkov, je to celé podozrivé. Až raz v garáži nečakane objaví duplikát seba samého.
Tu čosi nehrá, pochopí po chvíli a rozhoduje sa: Zabiť? Nezabiť? Ako humanista ho nechá nažive a neoľutuje, napokon, je to jeho vlastný klon. V tom posolstvo tohto filmu najväčšmi kríva: čo je vlastne také zlé na tom diabolskom vynáleze klonovania, keď jeho výsledkom sú dve prudko zásadové chodiace hory mäsa namiesto jednej? V Arnoldovom prípade ani netreba biotechnológiu: namiesto jedného stroja sú tu dva.
Genetický kód thrilleru
Šiesty deň je film o tom, čo sa stane, keď sa začneme hrať so stavebnými kameňmi života, ako keby to bolo lego. O vedcoch, ktorí pre tučné zisky fušujú do ľudského genetického materiálu, a v ďalšej rovine aj o filmároch, čo sa tiež dosť ľahkomyseľne pohrávajú s genetickým kódom akčného žánru a skúšajú nahradiť niektoré jeho sekvencie inými či aspoň pomiešať ich hierarchiu. Schwarzenegger tu síce má svoje klasické jednovetové výstupy typu slávneho „Hasta la vista, baby!“, ale už v nasledujúcej scéne debatuje o knihe Genesis, a tak pokračuje v línii teologicky ladeného thrilleru, akým bol jeho predchádzajúci film Koniec dní. V ňom sa z akčného hrdinu prerodil na trpiteľa a vykupiteľa. Koniec dní však stihol smutný osud prepadáku. Keď miesiželezo začne vážne dumať o metafyzike, diváka to predsa len ruší. Pokiaľ ide o akčné scény, v porovnaní s Matrixom alebo MI2, Šiesty deň veľmi nestíha. Ponúka nanajvýš vrtuľníkové naháňačky, ktoré vyzerajú ako vyčačkané videohry.
Arnold Schwarzenegger vstúpil do dejín filmu ako najlepší predstaviteľ stroja. Vo filmoch, v ktorých hral živých ľudí, už nikdy tento svoj životný triumf neprekonal. Po Terminátorovi bol až do konca osemdesiatych rokov hlavným ťahúňom hollywoodskej ekonomiky. Iné hviezdy, keď zostarnú, majú ešte vždy šancu hrať starých ľudí, ale staré stroje zvyknú končiť v sklade.
Päťdesiattriročný Schwarzenegger je síce ešte oboma nohami v šoubiznise, ale davy už za ním do kín neprúdia. „Kam prídem, či je to v Amerike, Rusku, alebo v Číne, všade sa pýtajú, kedy príde Terminátor 3,“ hovorí pre CNN Schwarzenegger. Tvrdí, že „Jim už súhlasil“. Bez Jima – Camerona – ktorý nakrútil prvých dvoch Terminátorov a po nich veľkotrhák Titanic – to totiž nejde. Jim je záruka úspechu. Kým sa rozhodne, musíme sa uspokojiť so Schwarzeneggerom v réžii menej zaručených mien, ktoré ho štylizujú do roly hrdinu s dušou.
Najskôr guvernér
Schwarzenegger je republikán a ako hovorí, zaujíma sa o politiku. Jeho filmové postavy začínajú pomaly robiť PR budúcemu politikovi, ktorý sa o dva roky ide uchádzať o kreslo guvernéra štátu Kalifornia. Šiesty deň už trochu fušuje do tvorby reality a prezentuje ho ako nositeľa tradičných hodnôt.
Schwarzeneggerov politický program chce potierať kriminalitu, predajný sex a drogy v centrách miest. „Viem, že môžem urobiť pre Kaliforniu veľa,“ povedal v rozhovore pre The New York Times. Riešenie už má vymyslené: deti sa spúšťajú na šikmú plochu, lebo sa po škole nudia, a preto treba zriadiť športové krúžky. Takýto program je možno nakoniec lepší než čokoľvek iné. Ak platí, že najdôležitejšou vlastnosťou politika je zapôsobiť na ľudí, kto môže byť lepším politikom ako filmový herec? Ak mohol byť neúspešný herec prezidentom, prečo by hviezda nemohla byť, pre začiatok, guvernérom? Čo môže vzbudiť väčšiu dôveru ako dojímavý úsmev stroja? Keďže Schwarzenegger je pôvodom Rakúšan, novinári sa ho často ho pýtajú, aký názor má na Jörga Haidera. Celkom ho uznáva, vraj má v niektorých veciach pravdu, len sa mu nepáči, že je proti prisťahovalcom. „Aj ja som predsa prisťahovalec,“ hovorí Schwarzenegger. ANDREA PUKOVÁ
