„Naši hráči stúpli sami pred sebou. Ťažko prijímajú kritiku. Radšej im netreba nič hovoriť, vtedy ste dobrý tréner. Ich sila sa ukáže, keď o niečo ide. Čo s takým reprezentačným stopérom (Debnárom – pozn. red.), ktorý nedokáže za celý zápas vyhrať ani jediný hlavičkový súboj s Dirnbachom? Niektorí nejavia túžbu presadiť sa, nemajú futbalové srdce, nechcú predviesť niečo navyše. Sýkora, Vašík, Medveď i niektorí iní už nemajú čo v Artmedii robiť. Dúfam, že do leta odídu,“ posťažoval sa petržalský tréner Dušan Galis. Jeho nárek je logickým vyústením nepresvedčivých jarných výkonov mužstva, ktoré malo cez zimu v pláne odvážnejší útok na majstrovský titul.

Realita je však úplne iná. Artmedia zo štyroch domácich pokusov na jar nevyhrala ani raz (Slovan 1:1, Žilina 1:1, Trenčín 1:1, Ružomberok 1:2) a po dvanásťzápasovej sérii prišla prvá prehra. V nedeľu premrhala aj šancu priblížiť sa žilinskému lídrovi na prijateľnejších päť bodov. Galis tvrdí, že pre neho ako hráča by to bola motivácia. Lenže jeho zverenci práve v tomto zápase zahrali najhoršie v odvetnej časti. Mužstvo nemá špílmachra, tvorivého voľnomyšlienkára s režisérskymi schopnosťami. A chýba mu aj jesenná pohoda, ľahkosť, ktorá však sama do lona nikomu nespadla.

Galis je jedným z mála slovenských trénerov, ktorí sa neboja verejne pranierovať podriadených. Nezdravo prehnané sebavedomie hráčov, najmä mimo trávnika v oblasti vzťahov, by mohlo na našej scéne nie prvý raz prerásť v ich nebezpečný kult. V ostrý diktát, ktorý by držal trénera v šachu, a možnosti neuspokojivými výkonmi a výsledkami ho kedykoľvek zmatovať. Neďaleko od tohto nechutného scenára boli interisti. Tri prehry na Pasienkoch „odpílili“ trénerský tandem Bubenko – Petráš a týždeň nato dokázali prakticky tí istí futbalisti nastrieľať vedúcej Žiline pod Barmošovýn vedením štyri góly na jej ihrisku. Úradujúci majster akoby sa sám usvedčil. Alebo dostal strach z Barmošovej psychologickej sprchy.