Frank Zappa má na svete jediný pomník: socha s jeho podobizňou stojí od roku 1995 v litovskom Vilniuse. Dnes, po siedmich rokoch americký hudobný magazín The Rolling Stone zverejnil, že inštalovanie sochy vyskúšalo mladú demokraciu v obnovenom baltickom štáte.
„Bol to test našej slobody,“ povedal pre časopis prezident Zappovho fanklubu Saulius Paukstys, ktorý sa ako jediný Litovčan stretol so Zappom tesne pred jeho smrťou v roku 1993. To ho inšpirovalo k absurdnému kroku - postaviť sochu undergroundovému umelcovi, ktorý podobnými záležitosťami opovrhoval.
Zappa sa preslávil bojom proti establišmentu, ako aj drsnou, ale humornou kritikou americkej spoločnosti. Keď začiatkom 90. rokov padol v Litve komunizmus, skupinka vilniuských hudobných fanatikov založila v miestnej kaviarni jeho fanklub.
Pod vplyvom Zappovej hudby pripravili dve výstavy. Na prvej zverejnili jeho údajné listy litovským fanúšikom. Potom prišla ďalšia exhibícia - Spomienkové predmety Franka Zappu, na ktorej vystavili podľa cimrmanovského receptu jeho hodinky, nože a šaty. Ani jeden z týchto predmetov však nikdy neopustil Paukstysov byt. „Nikdy sme nevideli Zappu, ale nikto nevidel Boha a stále sa chodí do kostola,“ vysvetľuje úspech výstav Paukstys.
Fan klub sa rozhodol ísť ešte ďalej: Paukstys skúšal trpezlivosť litovských úradov, kde predniesol požiadavku, že taký velikán ako Zappa by potreboval v meste sochu. Úradníkom sa to zdalo trochu divné, ale nenamietali. Napokon, Zappovi fanúšikovia im vysvetlili, že jeho socha podporí prozápadnú orientáciou krajiny.
Sochár Konstantinas Bogdanas, ktorý donedávna vyrábal Leninove busty, stvárnil Zappovu podobizeň a majiteľ stavebnej firmy nainštaloval 4,2 metra vysokú sochu do mestského parku. Za fľašu likéru. Zappa by sa určite potešil otváraciemu ceremoniálu, na ktorom vojenská dychovka hrala jeho pesničky v pochodových verziách.
„Bol to podfuk, ktorý sa zmenil na umenie,“ hovorí ďalší člen fanklubu Vytautas Kernagis. Z pôvodných 300 sa klub časom scvrkol na 15 členov. „Znie to trochu čudne, ale vtedy sme boli viac otvorení veciam, ktoré prichádzajú zo Západu,“ smutne konštatuje Kerganis. (peb)
