ého procesu do Európskej únie. Darmo je, diplomacia je diplomacia. Oblasť kultúrnej výmeny je Magde Vášáryovej, pochopiteľne, veľmi blízka. Jej meno pôsobí v poľských kultúrnych kruhoch takmer elektrizujúco. Zaujímalo nás, či vo Varšave pripomína slovenskú kultúru aj niečo viac ako slovenská zástava nad vchodom a obrázky vo výklade Slovenského inštitútu, inak veľmi výhodne umiestneného v samom historickom centre Varšavy na ulici Krzywe Kolo.

V apríli sa bude v Národnej knižnici vo Varšave otvárať výstava Slovensko známe i neznáme. Je Slovensko v Poľsku skôr známe alebo neznáme?

„Poľskí turisti k nám chodia lyžovať alebo na turistiku, takže tak úplne nie sme neznámi. Ale do vyváženého stavu vzájomného poznania nám ešte mnohé chýba.“

Čo sa dá v tomto smere urobiť?

„Je toho veľa, ale mnohé projekty si vyžadujú veľké finančné náklady. Musím sa priznať, že už jeden a pol roka hľadám sponzora na päť slovenských kníh, ktoré by mali poľskí čitatelia určite poznať. Napriek všetkým týmto obmedzeniam sa nám podarilo nad rámec programu Slovenského inštitútu pripraviť výstavu ‘slovacík‘, teda informácií o Slovensku a Slovákoch z fondov poľskej Národnej knižnice a na september reprezentačnú výstavu Slovenského súčasného výtvarného umenia v prestížnom Paláci Ujazdowskom.“

Aké sú vaše priority v kultúrnej oblasti?

„Prioritou zastupiteľského úradu je pripraviť zaujímavý a atraktívny program Slovenského inštitútu každý mesiac po celom území 38-miliónového Poľska. Okrem toho organizujeme návštevy kultúrnych odborníkov z Poľska na Slovensku, napríklad návštevu riaditeľky najväčšej varšavskej galérie Zachenty v Bratislave, ktorá pripravuje prvú súbornú výstavu slovenskej moderny v Poľsku. A nedávno som vo Varšave otvárala výstavu dvom mladým talentovaným výtvarníčkam Márii Čorejovej a Michaele Nociarovej, ich výstava bude čoskoro aj v Bialsku-Bialej. Iniciovali sme aj prípravu slovenského čísla mesačníka Dialog venovaného súčasnej dramatike, ktorý má vyjsť v apríli.“ (Scénické čítanie v ňom uverejnenej hry Rudolfa Slobodu Armagedon na Grbe sa uskutoční 29. apríla v Teatri Rozmaitosci vo Varšave - pozn. red.)

Čo si na slovenskej kultúre najviac vážite a čo by ste okamžite do Poľska vyviezli?

„Z literatúry Tatarku, z hudby Cikkera, z pop kultúry Müllera, z filmu prehliadku Jakubiska, z výtvarného umenia už spomínanú modernu, z divadla aspoň Štepkovho Jáááánošíka. Na veľké výmeny zatiaľ nie sú financie. Do Varšavy však práve prichádza socha akademického sochára Kostku, jedna z jeho štíhlych zamyslených žien, ktorá bude od 5. júla stáť pred naším úradom a bude krásnou výnimkou medzi generálmi a maršalmi, ktorí zdobia poľské námestia.“

Čo by ste, naopak, na Slovensko z Poľska doviezli?

„Novinárov a úžasné denníky a týždenníky. Čítam ich so zaujatím ako najlepšiu literatúru faktu. Poľsko má skutočne skvelých novinárov, jazykovo, odborne aj ľudsky vybavených, napríklad v Gazete Wyborczej, ktorá vychádza v sobotu v náklade osemstotisíc výtlačkov.“

Sledujete súčasnú poľskú tvorbu, divadlo, film? Zaujalo vás niečo v poslednom čase?

„Pokiaľ mám aspoň trochu času, snažím sa vidieť čo najviac výstav v Paláci Ujazdowskom. Kupujem si veľa poľskej hudby, počúvam nielen vážnu hudbu - Killara a Pendereckého, ale aj pop skupiny. Čítam veľa poľských kníh, napríklad Tokarczuka.“

Líši sa vzťah Poliakov ku kultúre od nášho?

„Som tu len rok a pol, ale dovolím si povedať, že poľskí umelci musia zápasiť o svoje miesto s oveľa väčšou konkurenciou, a to možno spôsobuje, že sú dravší, viditeľnejší a aktívnejší aj smerom k zahraničiu. U nás často stačí raz zažiariť a žiť z toho celý život.“

Na Slovensko sa môžete dívať trochu z odstupu, je v tom výhoda?

„Je to výhoda, nemusím sa zaoberať každodennými ‘klopotmi‘ Slovenska, ako sa prezentujú v novinách a v televízii. Často sme informovaní o ‘obrovských‘ problémoch až po dvoch dňoch, keď prirodzenou smrťou skončia v koši. Ale uvedomujem si, že naši občania majú trochu menej problémov s transformáciou a prístupovým procesom do Európskej únie ako Poliaci. S veľkosťou krajiny sa problémy spojené so vstupom do Európskej únie znásobujú, ale svoju úlohu hrá aj odlišný historický vývoj. Niekedy si myslím, že to máme v tomto ohľade oveľa ľahšie. Škoda, že si to neuvedomujeme.“