ov.

Podľa prísnejších pravidiel na poskytovanie pomoci, ktoré zaviedla vláda USA, sa vyplatenie zvyšku balíka pomoci Belehradu (40 miliónov dolárov) viaže na sériu podmienok. Ultimátum vypršalo 31. marca, ale Washington zatiaľ neoznámil, či pomoc pre Belehrad zmrazí a či mu ubezpečenie srbskej vlády stačí.

Dve hlavné frakcie vlády, v ktorej 18 strán tvorí koalíciu Demokratickej opozície Srbska (DOS), sa dlho nedákázali dohodnúť na mechanizme vydávania podozrivých do Haagu. Nepomohla ani nedeľňajšia schôdzka, ktorá sa pretiahla dlho do noci. Minister spravodlivosti Vladan Batič po jej skončení hovoril o najvážnejšej kríze od pádu Miloševiča. „O niekoľko hodín vstúpia do platnosti dočasné sankcie, … čo bude znamenať krok späť, návrat do epochy Miloševiča,“ povedal.

Pre nezhody v srbskej vláde sa hovorilo o referende i predčasných voľbách. Želala by si ich Demokratická strana Srbska (DSS), ktorá sa rezolútne postavila proti návrhu predsedu Demokratickej strany (DS) premiéra Zorana Djindjiča, aby bolo vypísané referendum.

Batič viní hlavne prezidenta Vojislava Kuštunicu. „Koštunica sa nielen vyhýba zodpovednosti, ale už rok a pol vedie proti tejto spolupráci aktívnu kampaň,“ vyhlásil v nedeľu Djindjič v srbskej televízii.

Koštunica neskrýva nechuť k haagskemu súdu, ktorý považuje za „zaujatý“ veľká časť Srbov. „Som za spoluprácu s ICTY, je to naša medzinárodná povinnosť, ale musí byť upravená legálnym a civilizovaným spôsobom, aby bola chránená dôstojnosť krajiny i obvinených, a nesmie byť motivovaná len nejakou veľmi neistou sumou dolárov,“ povedal agentúre Tanjug v sobotu.

Na legislatíve, ktorá umožní vydanie podozrivých osôb medzinárodnému súdu, sa srbskí politici dohadovali, odkedy bol do Haagu vydaný Miloševič. Toho srbská vláda vydala vlani pod tlakom podobného ultimáta, proti vôli Koštunicu. Podľa Djindiča Koštunica aj teraz iba hľadá zámienku, ako vydanie osôb podozrivých z vojnových zločinov zdržať. Prezident podľa neho dúfal, že „vláda spraví špinavú robotou a že on a jeho strana budú môcť zbierať vlastenecké body“.

Svilanovič si však myslí, že po rozhodnutí, ktoré včera, vlastne po vypršaní ultimáta prijala srbský vláda, sú s Haagom povinné všetky štátne inštitúcie spolupracovať. Prvými adeptmi na vydanie pred medzinárodný súd by zrejme boli štyria bývalí vysokí spolupracovníci Miloševiča, na ktorých srbské úrady v nedeľu vydali zatykače. Bol medzi nimi aj srbský prezident Milan Milutinovič.

(čtk, reuters, tasr)