„Na Slovensku niet krasokorčuliara, ktorého by som nemal na filme,“ hrdo vyhlásil počas našej návštevy v jeho vilke pri brehu Malého Dunaja Ivan Mauer, ktorý 29. októbra 2000 oslávil 75. narodeniny. Vari nik nevie u nás o krasokorčuľovaní viac ako rodák z Martina, ktorý do Bratislavy prišiel v roku 1940 študovať elektrotechnickú priemyslovku. Počas aktívnej kariéry získal 12 titulov majstra Slovenska, v roku 1945 sa stal majstrom Československa, krátko nato pôsobil chvíľu aj ako prezident Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. Zo zajatia piruet sa nevymanil dodnes. Krasokorčuľovanie sa stalo predmetom jeho vedeckého výskumu. Prednášal o ňom na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave i Lipsku, zaúčal trénerov po celej Európe a doma si budoval unikátny filmový a dokumentačný archív. Svetová krasokorčuliarska federácia ISU mu udelila na MS 1996 v Edmontone najvyššie vyznamenia za vedeckovýskumnú i pedagogickú prácu. Spolu s ním sme sa vrátili k trom šampionátom, ktorých dejiskom bola Bratislava.
ME 1958 – víťazi – muži: Divín (ČSR), ženy: Wendlová (Rak.), tanečné páry: Markhamová, Jones (V. Brit.), športové dvojice: Suchánková, Doležal (ČSR).
„Pre mňa najpamätnejší šampionát zo všetkých. Nie preto, že som na nich pôsobil ako sekretár a že to bolo prvé veľké povojnové športové podujatie na Slovensku. Bol to prvý krasokorčuliarsky šampionát, ktorý prenášala televízia v Európe. V pätnástich krajinách ho videlo viac ako dvadsať miliónov divákov. Na ME panovala úžasná atmosféra, podľa víťazky v kategórii žien, Rakúšanky Ingrid Wendlovej, ktorá mi veľmi imponovala, taká krásna, že sa to ani nedá vypovedať. Dnes je z Ingrid spolukomentátorka rakúskej televízie a do Bratislavy sa chystá opäť. Už sa na ňu teším. A nezabudnuteľná bola i atmosféra počas exhibície. Pálili sme počas nej sviečky, podaktorí i noviny. Vtedajší riaditeľ pretekov Emil Skákala tomu hovoril Benátska noc. Úspešné boli i z nášho pohľadu, veď sme dve kategórie vyhrali. Po ME vypukol u detí i rodičov obrovský boom, učiť sa chcelo okolo troch tisíc mladých nadšencov. Kdeže sú tie časy dnes.“
ME 1966 – víťazi – muži: Danzer (Rak.), ženy: Heitzerová (Rak.), tanečné páry: Towlerová, Ford (V. Brit.), športové dvojice: Belousová, Protopopov (ZSSR).
„Tribúny zimného štadióna boli vypredané aj pri povinných cvikoch a ak by to kapacita dovoľovala, predalo by sa trikrát toľko vstupeniek. Pre zlepšenie tréningových podmienok bola tréningová hala, ktorá v roku 1958 ešte neexistovala, zastrešená. Na ľade už začínala éra trojitých skokov, aj keď zatiaľ sa vyskytovali len sporadicky. Predsedom za krasokorčuľovanie bol stále Emil Skákala. Úmyselne hovorím za krasokorčuľovanie, lebo strana a vláda nám do čela považovala za potrebné dosadiť do čela človeka, ktorý by zodpovedal straníckym orgánom. Báli sa špiónov a tak v hľadisku bolo toľko eštébákov a fízlov, až to bolo neuveriteľné. Nezabudnuteľná bola voľná jazda našej Maškovej. Napokon skončila štvrtá, voľnú jazdu však mala druhú najlepšiu, hoci ju absolvovala so sádrou na ruke.“
MS 1973 – víťazi – muži: Nepela (ČSR), ženy: Magnussenová (Kan.), tanečné páry: Pachomovová, Gorčkov (ZSSR), športové dvojice: Rodninová, Zajcev (ZSSR).
„K dispozícii bola už aj tréningová hala na Ružinovskej ulici. Boli to však Nepelove majstrovstvá sveta. Ondrík po tom, čo v roku 1972 vyhral všetko, čo sa vyhrať dalo, už štartovať nechcel. Bol unavený, túžil po Holiday On Ice, kde mal účasť prisľúbenú. Ale všetci funkcionári, vrátane mňa, chceli, aby štartoval. Rozhodli to napokon najvyšší stranícki funkcionári. Lenárt s Colotkom a Husákom vyhlásili, že ak sa na MS nezúčastní, z Holiday On Ice nebude nič. Ondro sa musel opäť vrhnúť do tréningu. Prekonal sám seba a zvíťazil. V pamäti mi utkvel ešte Brit Curry a Kanaďan Cranston. Boli jednými z prvých, ktorí dokázali vyjadriť ducha melódie, na ktorú súťažili. Pre mňa bolo ich ponímanie trochu ženské, ale tým sa začala éra umeleckého ponímania krasokorčuľovania aj v kategórii mužov.“
RASTISLAV HRÍBIK
