Zamestnávatelia majú dva roky povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov zdravotné prehliadky.Z tých, ktorých úrady skontrolovali, nemala pracovnú zdravotnú
službu ani tretina.
BRATISLAVA. Od roku 2006 si mali zamestnávatelia zabezpečiť pre zamestnancov takzvanú pracovnú zdravotnú službu. Jej zdravotníci majú napríklad kontrolovať zdravotné podmienky pri práci či robiť pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov. Napriek tomu, že od roku 2007 už ide o zákonnú povinnosť, zamestnávateľom sa do nej veľmi nechce.
Tretina je úspech
To, či firmy využívajú zdravotné služby, kontrolujú úrady verejného zdravotníctva. Vlani preverili asi 15tisíc zamestnávateľov. „Z nich približne 30 percent malo zabezpečenú pracovnú zdravotnú službu pre svojich zamestnancov," povedala Ľudmila Ondrejková z Úradu verejného zdravotnícta.
Hovorí, že necelá tretina firiem, ktoré spĺňajú zákonnú povinnosť, je podstatne viac, ako ich bolo predvlani. Z firiem, ktoré kontrolovali v roku 2007, totiž zákon dodržiavala asi pätina. V roku 2006, keď ešte nebolo povinné mať pracovnú službu, ju malo asi päť percent skontrolovaných firiem.
Hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Šramková tvrdí, že číslo je také nízke preto, lebo zamestnávatelia o povinnosti dodnes nevedia. „Nízke percento možno vysvetliť neinformovanosťou zamestnávateľov. Nevedia, že je to ich zákonná povinnosť," povedala.
Je to zbytočné?
Zdravotné služby majú v dlhodobom horizonte pomôcť predchádzať chorobám z povolania, pracovným úrazom či dlhým péenkám.
„Možno mnohí zamestnanci budú podceňovať výsledok tejto prehliadky, a právom. S veľkou pravdepodobnosťou im nepovie nič nové o ich zdravotnom stave," povedala Katarína Fašungová z oddelenia ľudských zdrojov v Tatra banke. Na druhej strane hovorí, že pre zamestnávateľa majú prehliadky význam v prípade, že by došlo k pracovnoprávnemu sporu, ktorý by sa týkal vzniku choroby z povolania či pracovného úrazu.
Konkrétna náplň preventívnych prehliadok závisí od dohody zamestnávateľa s firmou. „Čo presne je vhodné pri lekárskej prehliadke zamestnancov vyšetrovať, navrhuje lekár pracovnej zdravotnej služby po obhliadke pracoviska," povedala lekárka Danica Bezáková z pracovnej zdravotnej služby Novapharm. Hovorí, že na Slovensku stále platí vyhláška z roku 1990, ktorá opisuje zdravotné kontraindikácie pre určité skupiny povolaní.
„Už nezodpovedá súčasným potrebám, neobsahuje všetky rizikové práce ani presne odporučenú náplň jednotlivých preventívnych prehliadok," povedala. „Keďže cenu výkonov uhrádza zamestnávateľ, rozsah sa zvyčajne zmluvne dohodne," dodala Bezáková.
Zarábajú na veľkých
Miroslav Machata z firmy Zdravie pri práci hovorí, že náklady, ktoré ich stojí pracovná zdravotná služba, a tým aj cena, ktorú platia zamestnávatelia, sa rôznia podľa veľkosti firmy, ale aj jej rizikovosti. V priemere odhaduje, že za službu pre jedného zamestnanca zaplatí firma 35 eur na rok.
Machata odhadol, že zisk firmy je priemerný. „Dá sa povedať, že vo firmách do 50 zamestnancov je zisk malý, medzi 50 až 200 zamestnancami je priemerný, nad 200 zamestnancov vyšší, i keď to ovplyvňuje viac faktorov, nielen počet zamestnancov," povedal Machata.
Na otázku, aký je záujem zamestnávateľov o ich služby, hovorí, že asi 70 percent klientov oslovilo ich. Zvyšných 30 percent klientov oslovili s ponukou oni.
Výsledky prehliadky pošlú všeobecnému lekárovi
BRATISLAVA. Povinné prehliadky, ktoré musia absolvovať zamestnanci vo firme zabezpečujúcej pracovnú zdravotnú službu, vyvolávali po prijatí zákona rozruch.
Firmám, ktoré denník SME oslovil, sa však zatiaľ nestalo, že by sa niekto odmietol podrobiť prehliadke. „Uchádzači vedia, že je to podmienka nástupu. Ten, kto by ju nechcel absolvovať, neprejde výberovým konaním," povedala hovorkyňa firmy Kofola Lenka Puzlíková.
Šéfovi o zdraví nehovoria
Zamestnávateľ nedostane výsledky prehliadky. Dostáva ich lekár zamestnanca, firme len oznámia, či zamestnanec spĺňa podmienky na prácu.
„Výhodou dobrého praktického lekára je, že pozná zdravotný stav pacienta, ak samozrejme chodí na pravidelné prehliadky. Zákon však od lekára nežiada potvrdenie o zdravotnom stave zamestnanca, ale potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na konkrétnu prácu," hovorí lekárka Danica Bezáková.
Na rozdiel od praktického lekára, ľudia zo zdravotnej služby posudzujú, či v danom pracovnom prostredí a v danom povolaní nebude mať zamestnanec časom problémy.
„Pri pozíciách, ktoré nie sú rizikové alebo si nevyžadujú nijakú špecifickú zdravotnú spôsobilosť, ako sú napríklad predavačka textilu či učiteľka, kde je náplň práce zrejmá, všeobecný lekár nemusí mať problém posúdiť zdravotnú spôsobilosť," povedala Bezáková.
Ročne aj dvestotisíc eur
V počítačovej firme Lenovo počas prehliadky vyšetrujú krvný obraz, robia očné a interné vyšetrenie.
Katarína Fašungová z Tatra banky hovorí, že na málo rizikových pracoviskách prehliadka pozostáva z osobného rozhovoru, počas ktorého lekár zistí rodinnú a pracovnú anamnézu, ďalej z orientačného vyšetrenia zraku a sluchu, merania krvného tlaku, hmotnosti a výšky. Pre 3400 zamestnancov stojí banku kompletná zdravotná služba približne 200tisíc eur ročne.
Chorých je najviac za posledné roky
Priemerný čas, počas ktorého boli ľudia práceneschopní, sa oproti vlaňajšku predĺžil.
BRATISLAVA. Počet práceneschopných ľudí bol začiatkom tohto roka, keď sa už naplno prejavila hospodárska kríza, vyšší ako rok predtým. A to napriek tomu, že výskyt chrípky, typickej zimnej choroby, bol nižší než rok predtým. Vyplýva to z čísel Sociálnej poisťovne.
Zamestnanec, ktorý je vypísaný ako práceneschopný, je pritom podľa Zákonníka práce v takzvanej ochrannej lehote. Počas nej ho nemôže zamestnávateľ prepustiť z práce a dostáva dávky zo Sociálnej poisťovne.
Vyšší počet práceneschopných ľudí a zároveň dlhšie obdobie práceneschopnosti vychádza aj z polročných štatistík Sociálnej poisťovne.
V júni tohto roka bolo na Slovensku práceneschopných 4151 ľudí. Vlani ich bolo 3430 a rok predtým ešte o dvesto menej. Asi o tisíc ľudí viac na „péenke" bolo v medziročnom porovnaní každý mesiac tohto roka.
Najvyššie percento práceneschopných ľudí mali okresy Stará Ľubovňa a Stropkov, najnižšie naopak v Bratislave.
Kým vlani jedna péenka trvala v priemere 36 dní, tento rok sa predĺžila na 46 dní. Najdlhšie, teda viac ako dva mesiace, zostávali ľudia vypísaní v okresoch na východe Slovenska - vo Svidníku, v Michalovciach, Spišskej Novej Vsi či v Poprade.
