Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky

Vydavateľstiev máme dosť, ale knihy sú na ústupe

Čítanie a knihy sú na totálnom ústupe, konštatujú prakticky unisono slovenskí vydavatelia, a to sa týka nielen pôvodnej tvorby, ale aj prekladov. Kým ešte tesne po novembri sa svetové bestsellery vydávali napríklad v Slovenskom spisovateľovi v nákladoch .

Čítanie a knihy sú na totálnom ústupe, konštatujú prakticky unisono slovenskí vydavatelia, a to sa týka nielen pôvodnej tvorby, ale aj prekladov. Kým ešte tesne po novembri sa svetové bestsellery vydávali napríklad v Slovenskom spisovateľovi v nákladoch od 40-tisíc do 100-tisíc, podľa slov jeho riaditeľa Martina Chovanca stačí dnes na nasýtenie trhu maximálne do desaťtisíc kusov z jedného titulu trebárs Steelovej, Francisa či Simmela. Náklady väčšiny prekladov sú podstatne nižšie, z domácich autorov prekročia hranicu tisícky možno desiati, Zelinová, Baláž, Pišťanek, Rúfus, Urban a ešte zopár. „Väčšina pôvodných autorov sa vydáva v niekoľkých stovkách, debutanti, memoáre, eseje a podobná literatúra sú na tom ešte oveľa horšie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pravda, existujú aj knihy, ktorých náklad je päťciferný, ako napríklad Deti píšu Bohu z Knižnej dielne Timotej či Harry Potter z Ikaru - ale možno s úspechom predpokladať, že pred pár rokmi by aj tu boli oveľa väčšie čísla. A potom sú tiež produkty šoubiznisu, tie rôzne „spovede“ a iné intimity zo sveta a pera známych osôb, ktoré si ľahko nachádzajú svoju lačnú čitateľskú klientelu.

Ak si človek vtedy spomenie na snahu Kolomana Kertésza Bagalu z L. C. A. urobiť komerčne zaujímavým aj to, čo je kvalitné, príde mu ľúto, že tento proces nie vždy funguje aj opačne.

Magickou hranicou je tritisíc výtlačkov

Rovnaké skúsenosti ako Slovenský spisovateľ, vydavateľstvo s veľkou tradíciou, má aj spomínaný Bagala, ktorý sa orientuje zásadne na pôvodnú tvorbu. „Je to stratové podnikanie, pokiaľ sa nedosiahne náklad aspoň tritisíc výtlačkov, prekročiť sa mi ho podarilo len šesťkrát. Na prvom mieste je úvodný zväzok súborného diela Lasicu a Satinského (19 000 kusov), nasledujú Taragelove Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov (17 500), druhý zväzok L + S, ako aj ich Trialóg s Horníčkom (po 10 000), potom Samko Tále s Knihou o cintoríne (4500) a Sekerou a nožom Pišťanka a Taragela (4000), pričom pri posledných dvoch tituloch sa pripravujú ďalšie vydania.“ Zo stovky Bagalových kníh na seba zarobila asi desatina a ďalších tridsať vyšlo vďaka tomuto zisku.

Skryť Vypnúť reklamu

Nesolventné knižnice

Peter Chalupa, majiteľ vydavateľstva Petrus, rovnako potvrdzuje klesajúci trend nákladov kníh. „Pri poézii je to okolo päťsto, pri próze asi dvojnásobok. Výnimkou je nedávne vydanie Poeovho Havrana, ktorý vyšiel v tisícovom náklade, a z prózy dva diely Sherlocka Holmesa, ktoré dosiahli 3500 kusov.“

Dá sa zovšeobecniť, že výška nákladu je popri nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva úmerná (a niekedy takmer zodpovedá) počtu fungujúcich knižníc. V prípade ich solventnosti by bol zabezpečený základný odber dostatočného počtu výtlačkov, a okrem záchrany vydavateľov by toto systémové opatrenie predstavovalo vychovávaním potenciálnych čitateľov nielen symptomatickú, ale aj kauzálnu liečbu problému slovenského knižného trhu. To je, pravda, len jedna z možností, ako môže štát pomôcť fungovaniu nekomerčných vydavateľstiev, akútna je napríklad absencia sponzorského zákona.

Skryť Vypnúť reklamu

Spoločným problémom sú peniaze

Ťažkosti slovenských vydavateľov sú len jedným ohnivkom reťazca osudu knihy - na jeho začiatku je spisovateľ, a po vydavateľovi sa balík problémov rozširuje o distribúciu, kníhkupcov a nakoniec adresátov literatúry - čitateľov. Ich spoločným trápením je nedostatok peňazí.

Vydavateľ, ak chce prežiť, musí ich zháňať - od štátu, domácich i zahraničných nadácií a sponzorov a vedľajšou činnosťou. Ako hovorí Bagala: „Asi osemdesiat percent pracovného času strávim ako vydavateľ, ale len štyridsať percent financií firmy je z tejto činnosti. Zvyšné peniaze som nútený zarábať prácou v inej oblasti, a teda za tých dvadsať percent času zarobím šesťdesiat percent financií.“ Ďalšou možnosťou je zmena či rozšírenie edičného plánu buď na vyslovenú komerciu, alebo vydávanie vysokonákladových odborných publikácií.

Skryť Vypnúť reklamu

Jednou zo sympatických ciest je v prípade Petrusu vydávanie bilingválnych publikácií, prinášajúcich efekty finančné i duchovné. Bagala zasa vidí jednu z možností v tom, že v kníhkupectvách bude stále k dispozícii celá jeho produkcia, a nielen najnovší titul, čo značí neustále robiť dotlače toho, čo sa vypredá.

Opačný postup

Kým niektorí vydavatelia s vysokou latkou náročnosti na knihy zo svojej produkcie sú nútení vydávať aj im bytostne vzdialené, ale ziskové tituly, existujú aj iné, ak nie úplne opačné prípady. Za všetky uveďme vydavateľstvo Semic Media, ktoré popri úspešnom mesačníku Ženský magazín vydáva už dva roky aj knihy, ktoré sa odvíjajú od záujmov a požiadaviek čitateliek.

Priemerný predaj každého titulu predstavuje okolo šesťtisíc kusov. Najúspešnejšou knižkou je Oddelená strava, ktorej sa doteraz predalo 25-tisíc kusov. Generálny riaditeľ Boris Horák vďaka tejto pevnej báze chce a môže prejsť aj k vydávaniu beletrie pre deti i dospelých.

Skryť Vypnúť reklamu

Neprehľadný trh

Vo všeobecnosti je situácia na slovenskom knižnom trhu dosť neprehľadná, čo je dané aj zdanlivo vysokým počtom vydavateľstiev. Okrídlené číslo oscilujúce okolo dvoch tisícok je však veľmi zavádzajúce, keďže zahŕňa každého, kto príde na trh čo len s jedným titulom. Reálne však ide zhruba o stovku systematicky fungujúcich vydavateľstiev. Na trhu je však vďaka tomu takmer všetko, no mnoho titulov sa aj neraz nekoordinovanou distribúciou objaví „v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“.

A značné časti nákladu mnohých kníh končia často zbytočne (aj keď na potešenie ostrieľaných čitateľov-lovcov) v lacných výpredajoch.

ALEXANDER BALOGH

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 10 274
  2. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 599
  3. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 532
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 441
  5. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 8 154
  6. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 958
  7. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 746
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 560
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 006
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 700
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu