Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Vydavateľstiev máme dosť, ale knihy sú na ústupe

Čítanie a knihy sú na totálnom ústupe, konštatujú prakticky unisono slovenskí vydavatelia, a to sa týka nielen pôvodnej tvorby, ale aj prekladov. Kým ešte tesne po novembri sa svetové bestsellery vydávali napríklad v Slovenskom spisovateľovi v nákladoch .

Čítanie a knihy sú na totálnom ústupe, konštatujú prakticky unisono slovenskí vydavatelia, a to sa týka nielen pôvodnej tvorby, ale aj prekladov. Kým ešte tesne po novembri sa svetové bestsellery vydávali napríklad v Slovenskom spisovateľovi v nákladoch od 40-tisíc do 100-tisíc, podľa slov jeho riaditeľa Martina Chovanca stačí dnes na nasýtenie trhu maximálne do desaťtisíc kusov z jedného titulu trebárs Steelovej, Francisa či Simmela. Náklady väčšiny prekladov sú podstatne nižšie, z domácich autorov prekročia hranicu tisícky možno desiati, Zelinová, Baláž, Pišťanek, Rúfus, Urban a ešte zopár. „Väčšina pôvodných autorov sa vydáva v niekoľkých stovkách, debutanti, memoáre, eseje a podobná literatúra sú na tom ešte oveľa horšie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pravda, existujú aj knihy, ktorých náklad je päťciferný, ako napríklad Deti píšu Bohu z Knižnej dielne Timotej či Harry Potter z Ikaru - ale možno s úspechom predpokladať, že pred pár rokmi by aj tu boli oveľa väčšie čísla. A potom sú tiež produkty šoubiznisu, tie rôzne „spovede“ a iné intimity zo sveta a pera známych osôb, ktoré si ľahko nachádzajú svoju lačnú čitateľskú klientelu.

Ak si človek vtedy spomenie na snahu Kolomana Kertésza Bagalu z L. C. A. urobiť komerčne zaujímavým aj to, čo je kvalitné, príde mu ľúto, že tento proces nie vždy funguje aj opačne.

Magickou hranicou je tritisíc výtlačkov

Rovnaké skúsenosti ako Slovenský spisovateľ, vydavateľstvo s veľkou tradíciou, má aj spomínaný Bagala, ktorý sa orientuje zásadne na pôvodnú tvorbu. „Je to stratové podnikanie, pokiaľ sa nedosiahne náklad aspoň tritisíc výtlačkov, prekročiť sa mi ho podarilo len šesťkrát. Na prvom mieste je úvodný zväzok súborného diela Lasicu a Satinského (19 000 kusov), nasledujú Taragelove Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov (17 500), druhý zväzok L + S, ako aj ich Trialóg s Horníčkom (po 10 000), potom Samko Tále s Knihou o cintoríne (4500) a Sekerou a nožom Pišťanka a Taragela (4000), pričom pri posledných dvoch tituloch sa pripravujú ďalšie vydania.“ Zo stovky Bagalových kníh na seba zarobila asi desatina a ďalších tridsať vyšlo vďaka tomuto zisku.

Skryť Vypnúť reklamu

Nesolventné knižnice

Peter Chalupa, majiteľ vydavateľstva Petrus, rovnako potvrdzuje klesajúci trend nákladov kníh. „Pri poézii je to okolo päťsto, pri próze asi dvojnásobok. Výnimkou je nedávne vydanie Poeovho Havrana, ktorý vyšiel v tisícovom náklade, a z prózy dva diely Sherlocka Holmesa, ktoré dosiahli 3500 kusov.“

Dá sa zovšeobecniť, že výška nákladu je popri nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva úmerná (a niekedy takmer zodpovedá) počtu fungujúcich knižníc. V prípade ich solventnosti by bol zabezpečený základný odber dostatočného počtu výtlačkov, a okrem záchrany vydavateľov by toto systémové opatrenie predstavovalo vychovávaním potenciálnych čitateľov nielen symptomatickú, ale aj kauzálnu liečbu problému slovenského knižného trhu. To je, pravda, len jedna z možností, ako môže štát pomôcť fungovaniu nekomerčných vydavateľstiev, akútna je napríklad absencia sponzorského zákona.

Skryť Vypnúť reklamu

Spoločným problémom sú peniaze

Ťažkosti slovenských vydavateľov sú len jedným ohnivkom reťazca osudu knihy - na jeho začiatku je spisovateľ, a po vydavateľovi sa balík problémov rozširuje o distribúciu, kníhkupcov a nakoniec adresátov literatúry - čitateľov. Ich spoločným trápením je nedostatok peňazí.

Vydavateľ, ak chce prežiť, musí ich zháňať - od štátu, domácich i zahraničných nadácií a sponzorov a vedľajšou činnosťou. Ako hovorí Bagala: „Asi osemdesiat percent pracovného času strávim ako vydavateľ, ale len štyridsať percent financií firmy je z tejto činnosti. Zvyšné peniaze som nútený zarábať prácou v inej oblasti, a teda za tých dvadsať percent času zarobím šesťdesiat percent financií.“ Ďalšou možnosťou je zmena či rozšírenie edičného plánu buď na vyslovenú komerciu, alebo vydávanie vysokonákladových odborných publikácií.

Skryť Vypnúť reklamu

Jednou zo sympatických ciest je v prípade Petrusu vydávanie bilingválnych publikácií, prinášajúcich efekty finančné i duchovné. Bagala zasa vidí jednu z možností v tom, že v kníhkupectvách bude stále k dispozícii celá jeho produkcia, a nielen najnovší titul, čo značí neustále robiť dotlače toho, čo sa vypredá.

Opačný postup

Kým niektorí vydavatelia s vysokou latkou náročnosti na knihy zo svojej produkcie sú nútení vydávať aj im bytostne vzdialené, ale ziskové tituly, existujú aj iné, ak nie úplne opačné prípady. Za všetky uveďme vydavateľstvo Semic Media, ktoré popri úspešnom mesačníku Ženský magazín vydáva už dva roky aj knihy, ktoré sa odvíjajú od záujmov a požiadaviek čitateliek.

Priemerný predaj každého titulu predstavuje okolo šesťtisíc kusov. Najúspešnejšou knižkou je Oddelená strava, ktorej sa doteraz predalo 25-tisíc kusov. Generálny riaditeľ Boris Horák vďaka tejto pevnej báze chce a môže prejsť aj k vydávaniu beletrie pre deti i dospelých.

Skryť Vypnúť reklamu

Neprehľadný trh

Vo všeobecnosti je situácia na slovenskom knižnom trhu dosť neprehľadná, čo je dané aj zdanlivo vysokým počtom vydavateľstiev. Okrídlené číslo oscilujúce okolo dvoch tisícok je však veľmi zavádzajúce, keďže zahŕňa každého, kto príde na trh čo len s jedným titulom. Reálne však ide zhruba o stovku systematicky fungujúcich vydavateľstiev. Na trhu je však vďaka tomu takmer všetko, no mnoho titulov sa aj neraz nekoordinovanou distribúciou objaví „v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“.

A značné časti nákladu mnohých kníh končia často zbytočne (aj keď na potešenie ostrieľaných čitateľov-lovcov) v lacných výpredajoch.

ALEXANDER BALOGH

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 381
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 515
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 291
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 548
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 808
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 707
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 636
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 373
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 177
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 171
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu