í investičnými spoločnosťami, až po nastupu-júci trend postupne sa obnovujúcej dôvery obyvateľstva.
Medzi formy kolektívneho investovania patria nielen podielové fondy, ale aj doplnkové dôchodkové poisťovne, kapitálové životné poistenie v komerčnej poisťovni a do určitej miery aj stavebné sporiteľne. Kým niektoré z týchto foriem sa na Slovensku uchytili, niektoré sa stretávajú ešte s nedôverčivým postojom obyvateľstva.
Šetriť je v súčasnej dobe už prakticky nevyhnutné. Nie príliš optimistická súčasnosť dáva reálny predpoklad ešte o niečo smutnejšej budúcnosti. Už dnes je prakticky jasné, že na starobu je potrebné myslieť už v mladom veku. Práve podielové fondy ponúkajú klientom možnosť dlhodobej investície s daňovými výhodami a niekedy aj zaujímavým zúročením.
ČO JE TO PODIELOVÝ FOND
Podielový fond je nástrojom kolektívneho investovania, tvrdí riaditeľ Michal Šubín zo spoločnosti SFM Slovakia, ktorá zastupuje na Slovensku fondy investičnej spoločnosti World Investment Opportunities Funds (WIOF).
Množstvo klientov spojí svoje prostriedky, ktoré sú následne spravované tzv. „správcom“. Ten sa ich snaží čo najviac zhodnotiť, pričom postupuje podľa presných pravi- diel, ktorými sa riadi a podľa ktorých je fond ľahko rozoznateľný - teda podľa takzvanej investičnej stratégie. Práve tá je pre záujemcu jedným z najdôležitejších prvkov. Ďalším významným faktorom je však, „správca“, firma, ktorá sa o zverené prostriedky stará.
Voľbe správcovskej spoločnosti je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť, pretože práve ona je zodpovedná za narábanie s vyzbieranými peniazmi, a teda aj za ich konečné zhodnotenie.
DOMÁCI VERSUS ZAHRANIČNÝ FOND
Zahraničné fondy sú schopné svojim klientom priniesť zhodnotenie oslobodené od vplyvov tuzemskej inflácie, pretože realizácia samotnej investície prebieha v cudzej mene. Zároveň môžu priblížiť príležitosti stabilných svetových kapitálových trhov drobným slovenským investorom, ponúknuť im možnosť zhodnocovať svoje úspory v zahraničí, a tak výrazne znížiť investičné riziko portfólia a zvýšiť výnosy.
Na druhej strane zahraničné fondy zvyčajne vyžadujú väčšie množstvo investovaných peňazí, od 25- do 60-tisíc korún, pričom niektoré z týchto fondov majú minimálnu úložku aj 100 tisíc a viac. Zároveň je investor vystavený kurzovým pohybom, ktoré môžu výnos v zahraničnej mene značne modifikovať - zvýšiť alebo naopak znížiť.
INVESTIČNÁ STRATÉGIA
Dôležitým faktorom pri voľbe fondu je jeho tzv. investičná stratégia. Tá dáva odpoveď na otázku „ktorý je ten pravý z hľadiska výnosu, rizika a likvidity,“ tvrdí Mária Gašparová zo spoločnosti SFM Slovakia. Na strane bezpečnosti stoja predovšetkým fondy peňažného trhu.
„Teda pokiaľ chcete výnos vyšší len o isté percento v porovnaní s klasickým termínovaným vkladom, je možno práve tento typ fondu pre vás ten pravý. Na druhej strane stoja fondy akciové, ktoré sú schopné klientovi priniesť skutočne pozoruhodné zhodnotenia, samo-zrejme za cenu vyššieho rizika. Menej riskantné, ale aj s nižším výnosom, sú fondy orientujúce sa na investície do dlhopisov,“ zhrnula rozdiely medzi investičnými stratégiami Gašparová. Niektoré fondy umožňujú klientom presúvať ich investíciu medzi jednotlivými fondmi.
Pre rozhodovanie o investícii je však dôležitý aj čas, počas ktorého chce investor svoje peniaze ponechať v správe podielového fondu. Tu platí priama úmera medzi dĺžkou času a mierou rizika.
Čím dlhší je tzv. investičný horizont, tým väčšiu mieru rizika môže klient voliť. Teda, pokiaľ klient investuje na menej ako 1 rok, mal by voliť fondy peňažného trhu, pokiaľ je to dlhšie časové obdobie, 1-3 roky, bude lepší fond dlhopisový, pokiaľ je to tri a viac mal by sa poobzerať po akciovom fonde.
„To však neznamená, že v prípade potreby nemôže dostať svoje peniaze skôr ako zamýšľal pôvodne,“ tvrdí Gašparová. Otvorené podielové fondy hocikedy odkúpia po- dielový list od investora. Stačí prísť do investičnej spoločnosti alebo k finančnému poradcovi, kde môže klient spätne odpredať svoj podielový list, ktorý predstavoval podiel na majetku fondu. Klient pri vložení prostriedkov nepozná presný výnos, aký mu investícia prinesie, o investičnej spoločnosti si však môže urobiť obraz na základe doteraz dosiahnutých výsledkov.
RIZIKO
Klient si môže sám zvoliť, aké veľké riziko je ochotný znášať. V princípe platí, čím vyšší je možný výnos, tým väčšie je potenciálne riziko straty. Základným prvkom ochrany je voľba samotného podielového fondu. Tá by mala byť realizovaná na základe postoja investora voči riziku a vopred stanoveného časového investičného horizontu.
V závislosti od toho, či investor preferuje riziko alebo sa k riziku stavia negatívne si vyberie aj typ fondu. Pre investorov, ktorí sa riziku nebránia a ktorých situácia dovoľuje riziko podstúpiť, si môžu vybrať zvyčajne akciové regionálne alebo odvetvové podielové fondy, ktoré prinášajú vysoký výnos, ale nesú so sebou aj vysokú pravdepodobnosť straty.
Investori s odporom k riziku majú viacero možností ako rozložiť svoje zdroje. Môžu uložiť svoje úspory do podielových fondov, ktoré vo svojom portfóliu držia vysoko bezpečné vládne obligácie alebo do akciových fondov, kde sa nachádzajú kvalitné cenné papiere etablovaných veľkých spoločností z európskeho ako aj amerického trhu.
Koľko bude investícia vynášať čiastočne závisí aj od správcovskej spoločnosti a jej úspechu pri správe zverených prostriedkov. V prípade poklesu hodnoty vložených prost-riedkov klientovi neostáva nič iné, ako počkať, kým sa jeho investícia dostane aspoň na pôvodnú úroveň alebo sa zmieriť so stratou. Štát nijakým spôsobom negarantuje investície do podielového fondu. Podielové fondy však musia spĺňať prísne kritériá zákona o kolektívnom investovaní a môžu začať pôsobiť len po udelení licencie od Úradu pre finančný trh.
DAŇOVÉ VÝHODY
Investícia do podielových fondov je daňovo optimálna, ak doba me-dzi nákupom a predajom podielového listu presiahne tri roky. Vtedy si totiž fyzická osoba nezahŕňa rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou do daňového základu. Do daňového základu nezahŕňa výnos z predaja ani vtedy, ak nepresiahol 50 000 korún v kalendárnom roku.
GABRIEL KÁDASI
