Nespravodlivosť, to je celkom hmatateľná bolesť, čo vyráža dych. Hneď za tým slzy ako hrachy, po plači čisto ako po nočnom daždi. Bolesť čistí. Keď som precital z chlapčenského veku a po prvý raz som si uvedomil, že jestvujú aj nepredvídané a zákerné a „nezavinené“ krivdy, choroby, odchody… chcel som urobiť zmluvu s prozreteľnosťou; ponúkol som oko, jazyk, ruku, ak mi tam hore zaručia, že keď budem v najlepšom, neprekvapí ma nič osudové. Lebo chlapci mávajú smelé plány! Druhá strana na môj kšeft dodnes neodpovedala.
Aleš Votava, mnohými talentmi obdarený a neprehliadnuteľný človek, obdivuhodný profesionál a vnímavý partner v každom vzťahu. Stihol vykonať kus roboty ako režisér, publicista, pedagóg, fotograf… a predovšetkým scénograf. Jeho robota aj on sám sa tešili a tešia zaslúženej pozornosti divadelníkov i divákov. Kohúta zdobia ostrohy a hrebeň. Chlapa robota, čo po ňom ostáva. Alešove ostrohy sú z najostrejších, hrebeň z najvyfarbenejších.
Ak je architektúra filozofiou priestorových vzťahov, bol Aleš aj filozofom. Podmanivé narábanie s farbou a svetlom, vedomé podriaďovanie sa účelu, obsahu, zmyslu divadla mu bolo axiómou. Pôvab a duchaplnosť a postreh metódou. Čistá forma vierou, o ktorej rád pochyboval.
Neviem, či mám právo zverejňovať svoje vyznanie človeku, ktorý toho toľko urobil, že napriek predčasnému odchodu zanechal po sebe výraznú a inšpiratívnu líniu, ale viem, že nemôžem odolať, aby som mu nevyjadril vďaku a obdiv za to, že som mal česť poznať ho osobne. Práca na inscenáciách, ktoré sme spolu ukotvovali v hmatateľnom svete, bola pre mňa zážitkom. Pracovne i ľudsky.
SILVESTER LAVRÍK, režisér
Posledná rozlúčka so scénografom Alešom Votavom, ktorý po ťažkej chorobe zomrel 8. mája vo veku nedožitých 39 rokov, bude dnes o 14.45 h v bratislavskom krematóriu.
