BRATISLAVA – Slovenský turizmus je v kríze – konštatovali účastníci medzinárodnej konferencie cestovného ruchu v Bratislave. Pokles v turistických príjmoch vlani pokračoval a spadol takmer na polovicu sumy z roku 1996.
Akútne chýba štátna propagácia Slovenska (dávame na ňu zlomok z toho, čo vynakladajú susedia, a tí majú potom z turistiky päť až osemnásobne väčší prospech). Naši podnikatelia, mestá a regióny volajú po zákone o cestovnom ruchu, ktorý sa chystá od polovice 90. rokov a už tri štvrte roka je márne ponúkaný do vlády. Zákon by vyriešil financovanie regionálnych združení cestovného ruchu, ktoré teraz živoria a zanikajú.
„Zrejme sú väčšie problémy, ktoré rieši vláda, než je rozvoj turistiky. Ten rozvoj je pozitívny, ale nie je až taký nátlakový,“ odpovedal v stredu štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Brňo na otázku SME, prečo je cestovný ruch dlhodobo najmenej atraktívnym hospodárskym odvetvím, keď vo svete je to naopak. Veď turistika vo vyspelých, ale aj v porovnateľných krajinách zamestnáva 6 až 14 percent obyvateľstva (u nás len asi tri percentá) a podieľa sa 13 až 14 percentami na hrubom domácom produkte (u nás len asi dvoma).
„Ktorý minister hospodárstva sa bude zaoberať cestovným ruchom, keď má na starosti aj jadrovú energetiku, privatizáciu strategických podnikov a útlm baníctva?“ spýtala sa na konferencii Viera Krakovská zo Združenia miest a obcí Slovenska. V tejto súvislosti štátny tajomník pre SME uviedol, že vláda už uvažovala o zriadení samostatného ústredného orgánu pre turistiku. Presadzoval ho najmä vicepremiér Hamžík, ale vicepremiér Mikloš ho neodsúhlasil.
TÁŇA RUNDESOVÁ
