Po remíze so Žilinou a prehre v Trenčíne prišla v sobotu ďalšia domáca strata. Tentoraz s púchovským postrachom bratislavských mužstiev.
Pre Petržalku bolo pred sobotou ešte stále konečné tretie miesto lákadlom. Veď ak by sa majstrovský titul náhodou presťahoval na Tehelné pole, Artmedii by bronzový stupienok automaticky zabezpečil účasť v Pohári UEFA, čo vo februári ešte znelo ako utópia. Hráči okolo Kindera však túto šancu nateraz prepásli. A vzdialil ich od nej po nečakanej domácej prehre s Trenčínom aj Slovan, pretože ak skončí celkovo za Interom, v pohároch si zahrajú zvyšné bratislavské kluby spolu s Ružomberkom, neúspešným finalistom Slovenského pohára.
Tréner Dušan Galis v súboji s Púchovom nevychádzal z údivu nad výkonmi svojich. Jeho hlava na lavičke počas zápasu viackrát padala medzi ruky a dokonca po Mydliarovom vyrovnávajúcom góle v nadstavenom čase neprejavil navonok ani štipku radosti. „Už v kabíne pred zápasom som necítil obvyklú bojovú atmosféru. Bolo to všetko chladné, akoby sa nám nemohlo na ihrisku nič stať. Je načase, aby hráči pristáli na zem. Krúti sa okolo nich plno manažérov, ktorí im zbytočne pletú hlavy, čo má za následok stratu koncentrácie. Viacerí sú potom mysľou už kdesi v zahraničí. Pohár UEFA je vždy dostatočnou motiváciou. Každé víťazstvo musí bolieť, divák sa oklamať nedá.“
Z pomaly tradičnej šesťtisícovej návštevy prišla netradične za Starý most len polovica. Prvý signál, prvé varovanie, že petržalská dobre rozbehnutá partia by mala Galisa poslúchnuť. Proti Púchovu hrala stereotypne, na náhodu, bez hlbšej myšlienkovej koncepcie. Skrátka, nezodpovedne. Matadoru stačila jednoduchá futbalová kombinatorika - pohyb aj presná prihrávka. Zaujímavosťou je, že všetky štyri vzájomné súboje Petržalky a Púchova sa v tejto sezóne skončili nerozhodne - raz 0:0 a potom už len 1:1.
MIROSLAV BUKOV
