BRATISLAVA. Oproti vlaňajšku inzerujú ministerstvá a iné štátne úrady stále približne rovnaký počet voľných pracovných pozícií.
Počet uchádzačov, ktorí reagujú na verejne vypísanú pozíciu, je asi päťnásobne vyšší.
Cítia to vraj aj úrady, o kvalite uchádzačov hovoria opatrne.
„Na jedno miesto sa vlani a predvlani hlásilo v priemere 10 ľudí. V tomto roku je počet uchádzačov na jednu pracovnú pozíciu okolo 15 - 20 ľudí," povedal hovorca ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Stanislav Jurikovič, kde aj v súčasnosti hľadajú ľudí.
Nárast záujmu
Počet ponúk v štátnej a vo verejnej správe 1. kvartál 2008: 599
1. kvartál 2009: 548
Počet reakcií na pracovné ponuky v štátnej a vo verejnej správe marec 2008: 188
marec 2009: 1005
Počet reakcií na ponuky na základné, stredné a vysoké školy marec 2008: 40
marec 2009: 175
Počet reakcií na ponuky od vzdelávacích organizácií: marec 2008: 364
marec 2009: 1 194
Zdroj: Profesia.sk
Potrebujeme Úrady hovoria, že počet ľudí, ktorých potrebujú, závisí od projektov, ktoré na ministerstve teraz spracúvajú.
„Obsadzujeme len pracovné pozície, ktoré boli zvýšené uznesením vlády na programovacie obdobie 2007 - 2013 a postupne sa obsadzujú podľa toho, ako sa vyvíja objem prác spojených s prípravou a implementáciou projektov operačného programu Doprava," povedal Jurikovič.
Na ministerstve zdravotníctva je dnes počet ľudí, ktorých hľadajú, približne rovnaký ako vlani. Uchádzačov sa hlási viac.
„Že by boli kvalitnejší, sme nezaznamenali," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková.
Na ministerstve pôdohospodárstva vznikajú voľné pracovné miesta najmä fluktuáciou zamestnancov a odchodom ľudí do dôchodku. Dnes preto hľadajú asi rovnaký počet ľudí ako hľadali aj vlani.
Počet uchádzačov ani ich kvalita sa vraj nezmenili.
„Záujem závisí viacmenej od atraktívnosti pozície a od toho, aký silný populačný ročník sa objaví na trhu práce," odpovedala hovorkyňa ministra pôdohospodárstva Adriana Jobbíková na otázku, či sa im teraz hlási viac ľudí ako vlani.
Stačí stredná škola Podľa štatistík pracovného portálu Profesia najčastejšie pri hľadaní človeka do štátnej správy alebo samosprávy hľadajú ľudí s maturitou. Vysokoškolské vzdelanie potrebujú uchádzači asi v pätine prípadov.
„Pracovné ponuky majú jednotvárny formát, sú napísané stroho, neobsahujú informácie, ktoré by boli príťažlivé pre uchádzačov o prácu, neuvádzajú benefity ani výhody. Žiadosti chcú vždy zasielať poštou," hovorí o tom, ako vyzerajú pracovné inzeráty Lucia Burianová z Profesie.
Ladislava Chvostaľová z poradenskej spoločnosti Amrop Hever hovorí, že pri obsadzovaní pozícií v štátnej správe nie sú také náročné napríklad požiadavky na znalosť cudzích jazykov, nekladie sa taký dôraz na manažérske skúsenosti, vedenie tímov, zavádzanie nových postupov, IT zručnosti, flexibilitu či výkonnosť.
„Zamestnanci z komerčného prostredia tak majú mnohé zručnosti, ktoré v štátnom sektore vôbec nie je možné získať. Sú jednoducho viac výkonovo orientovaní, všestrannejší, flexibilnejší a inovatívni," povedala Chvostaľová.
Chuť byť učiteľom mierne vzrástla
Počet ľudí reagujúcich na ponuky zo školstva je medziročne štyrikrát väčší. Kvalitu učiteľov to zrejme zdvihne len málo.
BRATISLAVA. Ľudia, ktorí skončia pedagogickú školu, sú pre zamestnávateľov jednými z najmenej atraktívnych. Vyplynulo to zo zistení Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA). Tá zostavila rebríček najžiadanejších absolventov podľa toho, aký záujem o nich mali zamestnávatelia, keď hľadali nových ľudí cez stránku Profesie.
Na druhej strane záujem zo strany vyštudovaných pedagógov pracovať v školstve je nízky dlhodobo.
Pre krízu by do školstva oproti vlaňajšku chcelo ísť pracovať štyrikrát viac ľudí. Hlásia sa častejšie do škôl, ale viditeľný nárast je najmä v iných vzdelávacích inštitúciách.
Sociológ SAV Miloslav Bahna vypočítal, že na platoch učiteľov relatívne k priemernému zárobku sa posledných 15 rokov veľa nezmenilo. „Príjem pedagogických pracovníkov na základných školách v roku 1994 bol približne 2 percentá nad celoslovenským priemerom. Od roku 2005 sa opäť pohybuje na úrovni 1 percenta nad priemerom," vychádza Bahnovi.
Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že nemôžeme povedať, že automaticky väčší počet uchádzačov o pracovné miesta znamená, že sa o ne uchádzajú kvalitnejší ľudia.
„Väčší počet uchádzačov môže zväčšiť tlak na učiteľov v zmysle, že škola si môže vyberať. Zároveň však ide o krátkodobý efekt, keďže kríza sa raz skončí a bez systémových zmien, zmien v odmeňovaní a motivácii sa kvalita učiteľov nezvýši," povedala Králiková.
Rovnaký názor má Mária Páleníková z ARRA. „Bola by som opatrná v očakávaniach. Momentálne je o prácu učiteľa väčší záujem preto, že klesla ponuka pracovných miest v iných oblastiach. Ak nedôjde do skončenia krízy v školstve aj k iným zmenám, ktoré by podporovali a motivovali učiteľov, časť kvalitných respektíve potenciálne kvalitných učiteľov zo školstva odíde.
Podľa Martiny Klubicovej z personálnej agentúry Synergie platové ohodnotenie je určite jedným z hlavných faktorov, ktoré odrádzajú absolventov od práce v školstve.
Mladí ľudia, ktorí vyštudovali pedagogické školy, dnes už majú oveľa lepšie osobnostné a odborné predpoklady. „Cestovali, vedia jazyky. Jazyky sú dôležitým kritériom, aby si človek našiel prácu mimo vyštudovaného odboru," povedala Klubicová.
Hovorí, že obmedzovať ľudí na trhu práce podľa toho, akú školu vyštudovali, sa v tomto prípade presne nedá. „Od školstva mnoho mladých ľudí odrádza najmä systémová nastavenosť. Tú nevedia ovplyvniť. Keď vidia, že motiváciou mnoho vecí nedokážu ovplyvniť, tak idú radšej niekam inam," povedala Klubicová.
