BRATISLAVA – „Sme odhodlaní ďalej presadzovať našu spoločnú víziu a riešiť ťažké otázky,“ povedal novinárom premiér Mikuláš Dzurinda uprostred včerajšieho prvého pracovného dňa špičkovo obsadenej medzinárodnej konferencie Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť. Za základné posolstvo konferencie označil Dzurinda fakt, že jej účastníci ukázali západným partnerom schopnosť spolupracovať pri integrácii do Európskej únie a NATO. „Zhodli sme sa na tom, že integrácia do EÚ a NATO sú vzájomne sa posilňujúce procesy,“ konštatoval rumunský premiér Adrian Nastase.

V Bratislave sa zišli premiéri a vicepremiéri desiatich krajín – tzv. vilniuskej skupiny, ktorá sa pred rokom zhodla v snahe o vstup do NATO na spôsob „veľkého tresku“, teda čo najviac možných členov. K nim sa neskôr pripojilo Chorvátsko. Konferencia je tak akýmsi medzníkom medzi Vilniusom a summitom NATO v Prahe v roku 2002, na ktorom sa očakáva ďalšie rozšírenie aliancie.

Drnovšek: Sme si pomerne istí

Napriek tomu sa však Albánsko, Bulharsko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko od seba v mnohom líšia a ich šance nie sú zďaleka vyrovnané. Za pravdepodobných nových členov sa označujú najčastejšie Slovinsko a Slovensko.

„Nie sme nejaká formálna skupina, ktorá čaká, kým spolu vstúpime do NATO alebo EÚ. Postupne by sme mali vstúpiť do oboch štruktúr všetci,“ uviedol slovinský premiér Janez Drnovšek. „Sme dobre pripravení prevziať náš diel zodpovednosti v NATO, pokiaľ ide o mier a bezpečnosť vo svete, a sme si pomerne istí, že pozvánka príde na budúci rok,“ povedal.

„Integrácia by mohla priniesť viac bezpečnosti pre všetkých,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení premiérov krajín bývalého sovietskeho bloku. Počas uplynulej dekády sa podľa nich pokročilo pri formovaní predstavy o euroatlantickej spoločnosti, predstava však ešte nie je ucelená. „Nová Európa zostane bez nášho aktívneho prispenia nedokončená,“ mienia desiati premiéri.

Siedmi premiéri a dvaja vicepremiéri (ako albánsky, tak macedónsky predseda vlády sa ospravedlnili pre naliehavé vnútropolitické problémy) súčasne uznali, že ich integráciu komplikujú podobné problémy, ako je korupcia, kriminalita, nutnosť reformy armády a dokončenie ekonomickej transformácie.

Brzezinski: Nie menej ako traja

Prominentnými hosťami konferencie boli český prezident Václav Havel – zasadil sa za rozšírenie NATO aj o pobaltské krajiny – a bývalý poradca amerického prezidenta Zbigniew Brzezinski. Americký politológ poľského pôvodu predpokladá, že v Prahe budú prijaté „nie menej ako traja, a možno niekoľko ďalších“ členov, „vrátane jedného alebo viacerých baltských štátov“. Za najpravdepodobnejšieho nového člena je tu považovaná Litva, bezprostredný sused Ruska. „Pred rokom sa v našej krajine povedalo, že sa musíme stať členmi NATO. Som rád, že tento proces pokračuje v Bratislave,“ povedal litovský premiér Rolandas Paksas.

Brzezinski sa na adresu NATO vyjadril v súvislosti s rozširovaním kriticky – charakterizoval ho ako „stále nepredvídateľné a subjekt rozmarného politikárčenia“. „Rozširovanie NATO by nemalo byť ani účtovníckym cvičením, ani zbyrokratizovanou hrou na hádanku, ani politickým bazárom,“ povedal a vyzval na „objektívnejší, predvídateľnejší a dôveryhodnejší“ proces prijímania do aliancie.

Slovinský premiér Drnovšek uviedol, že nechápe logiku prípadného rozhodnutia, podľa ktorého by sa rozširovanie NATO malo zastaviť. „Znamenalo by to, že NATO nemá jasnú predstavu o tom, čím by malo byť v budúcnosti… nemal by to byť elitný klub zavretý pre niektoré strany.“

Žiadna z krajín nemôže byť z integrácie vylúčená z historických či zemepisných dôvodov, stojí vo vyhlásení konferencie. Túto formuláciu obsahovalo aj posolstvo amerického prezidenta Georgea W. Busha, doručené do Bratislavy vo štvrtok.

BAŠA JAVŮRKOVÁ

JURAJ TOMAGA